BRATISLAVA 3. augusta (SITA/AFP) - Po 28 rokoch v exile sa spisovateľ Mehmed Uzun píšuci po kurdsky vrátil do rodného Turecka. Je vôbec prvou známou osobnosťou, ktorá sa z exilu vrátila. Ako tvrdí, Turci a Kurdi by sa mali konečne rozhodnúť, či pôjdu cestou mierumilovného nažívania alebo sa vrátia k násiliu. "Napriek všetkému sa Turecko zmenilo. Aj keď sú tu prekážky a konzervatívne názory, Turecko sa rýchlo blíži k Európe," povedal tento 53-ročný autor, ktorý sa v júni s manželkou a dvoma deťmi vrátil do Istanbulu. "Hlasy intelektuálov, ako i ten môj, musia tento proces urýchliť," dodal.
Potom, čo od roku 1977 žil Uzum vo Švédsku, niekoľkokrát sa vrátil do juhovýchodného Turecka, do srdca kurdskej oblasti, kým sa nerozhodol, že sa do Istanbulu nadobro vráti. "V ich očiach vidím veľkú bolesť a utrpenie ako i nádej a trpezlivosť," povedal. "Napriek všetkému som videl, že ľudia sa tu snažia vybudovať nový sociálny systém, pričom znovuobjavujú svoje kultúrne bohatstvo." V regióne, z ktorého autor pochádza, zahynulo v rokoch 1984 až 1999 takmer 37 tisíc ľudí v bojoch medzi tureckou armádou a kurdskými povstalcami. Uzun sa po mnohých rokoch vrátil k svojim koreňom, no po polovici života prežitého mimo svojej vlasti sa označuje za Kurda, Turka i Škandinávca. "Chcem, aby sa spravodlivo hovorilo o bolesti týchto ľudí. Chcem písať priamo pre nich, aby im to pomohlo prekonať všetko zlé," dodal spisovateľ. Ako vyhlásil, od svojich ľudí sa naučil viac než na ktorejkoľvek univerzite v Európe. V roku 1972 ho uväznili za jeho separatistické tendencie, neskôr v roku 1977 mu uznali štatút politického utečenca vo Švédsku. Tu sa z mladého militanta stal spisovateľ, ktorý o svojej krajine začal uvažovať ako o celku. "Keď som začal písať, nič predo mnou nebolo, okrem jazyka, ktorý mi v mojej rodnej krajine zakazovali. Bolo to také ťažké, pretože i slovník mojich rodičov pozostával maximálne z 200 slov. Musel som znovu vybudovať náš zabudnutý jazyk na základe ústnej tradície, hudby, rozprávok a rôznych nárečí," dodal Mehmed Uzun.
