podtitul Esej o komunizme v 20. storočí pomenúva len jednu časť jej obsahu. Dielo významného francúzskeho historika (1927 - 1997), špecialistu na Francúzsku revolúciu, hovorí totiž o celých dejinách 20. storočia v Európe, pričom sa, pochopiteľne, zaoberá najmä komunizmom a fašizmom, hnutiami a režimami, ktoré dali tomuto storočiu obludnú tvár, manipulovali miliónmi ľudských osudov a ďalšie milióny ľudí vyvraždili.
Furet nezhromaždil v knihe iba fakty, ale predovšektým si kladie nad nimi otázky, neregistruje len, čo sa odohralo, ale pýta sa aj prečo a ako. Tých otázok a odpovedí na ne je toľko, že ťažko ich hoci len enumeratívne zaznamenať; podstatným znakom jeho historického výkladu však ostáva snaha dopátrať sa aj najmenších odtieňov udalostí, zmien, pohybov, akcií, z ktorých sa dejiny skladajú, a predovšetkým ideí, ktoré ich iniciujú. Furet má aj osobné videnie mnohých, najmä historicky bližších vecí, lebo bol často v ich strede ako svedok alebo aktér alebo pozorovateľ. Zachoval si však potrebný nadhľad, nezaujatosť a objektívnosť. V rokoch 1949 - 1956 patril k členom francúzskej komunistickej strany a túto svoju pomýlenú príslušnosť pochopil ako lekciu pre seba pri skúmaní komunizmu. Obsiahla historická látka mu je skôr príležitosťou na rozmýšľanie než na účtovanie, preto jeho interpretácie obsahujú množstvo bystrých úvah, neobyčajných postrehov, inšpirujúcich záverov.
Na začiatku knihy sa preniesol do obdobia, keď komunizmus a fašizmus „boli nádejou“, čo dnes už so zreteľom na nasledujúce krutovlády oboch režimov vyznieva ako paradox. Ale Furet poctivo, so zanietením pátra po koreňoch tohto masového ošiaľu, vyjadruje počudovanie nad tým, koľko si jedna i druhá ideológia našla sympatizantov, ba skalných prívržencov aj medzi intelektuálmi. „Prekvapujúce nie je to, že intelektuál vyznáva ducha doby, ale že je jeho obeťou, namiesto toho, aby sa mu pokúsil vtisnúť svoju pečať.“ Furet zároveň konštatuje, že u mnohých fascinácia netrvala dlho a že pri pohľade na množstvo sklamaných a oklamaných by sa dali napísať súbežné dejiny rozchodu s komunizmom, najmä po odhalení kultu osobnosti. Je, samozrejme, príliš inteligentný na to, aby dával znamienko rovnosti medzi odhaleniami a vytriezveniami. Vie, akú úlohu zohráva slepá viera a akú presvedčenie, akú fanatizmus a akú zdravý rozum, akú strach a akú odvaha k pravde.
V knihe cituje veľa dokladov tohto typu, odvoláva sa na slávnych svetových spisovateľov - Istrati, Gide, Russel, Orwell, Rolland, Lukács, Grossman, Pasternak, Solženicyn a iní - ktorí vydali osobné svedectvá o povahe komunizmu. Škoda, že Furet nespomenul Johna Reeda a jeho Desať dní, ktoré otriasli svetom, tento dlhoročný objekt sovietskej propagandy.
Furetov záber siaha od začiatku storočia cez prvú svetovú vojnu, zrod fašizmu, vytváranie antifašistického frontu, druhú svetovú vojnu, vrchol stalinizmu a studenú vojnu až po pád komunizmu. Jeho kniha, mimochodom, v titule parafrazujúca názov Freudovho spisu o náboženstve Budúcnosť jednej ilúzie, predstavuje miestami až napínavé čítanie - 600 strán - čo spôsobuje okrem iného aj autorov brilantný štýl. Skutočná esej s parádnymi defináciami pojmov, ktoré ostali medzičasom vyprázdnené; až on ich naplnil živým obsahom a dal im plastickú formu. Doslov Ľubomíra Liptáka má analogickú úroveň. JOZEF BŽOCH
(Autor je literárny kritik)
