lové brvno.

Mnohým koňom sa cez priekopu nechcelo, priečili sa a erdžali. Dvojica z Detvy sa pred vodou v záprahu otáčala, až sa nebezpečne zamotala. Organizátori kone vyslobodili a ich furman Štefan Stehlík ich potom nenútil dokončiť trasu.

"Priekopy sa zjavne boja a nie sú zvyknuté na ľudí, ale v horách poslúchajú na slovo a sú pokojné. Tieto preteky sú o šťastí. Dva razy som ich už s koňmi vyhral, dnes sa mi nedarilo. Pre mňa je však dôležitejšie, aby som doviedol domov kone i seba v poriadku," povedal Stehlík.

Súťaž zorganizoval Golianovčan Pavol Kitáš pochádzajúci z Oravy, kde sa často využíva ťažná sila koní. Chcel ju ukázať aj na dolniakoch. Väčšina furmanov prišla zo stredného Slovenska a s koňmi pracuje profesionálne. Pripúšťa, že kone sú na súťaži v strese, no záťaž nepokladajú za výnimočnú. "V horských kopcoch a strminách dostávajú viac zabrať. Utiahnu aj dvojnásobný náklad ako tu," hovorí Kitáš.

"Chlapi sa na týchto pretekoch majú možnosť stretnúť a vymeniť si skúsenosti s chovom koní. Drevo na koňoch som z lesa ťahal od 14 do 57 rokov, keď som mal úraz a osemnásť rokov som si odrobil na kalamite v Čechách," rozpráva Marián Staniak od Žiaru nad Hronom. Myslí si, že kone treba občas odmeniť. Neuznáva kocky cukru, radšej suchý rožok. Ak si na sladké zvyknú, potom si ho vraj agresívne žiadajú.

V Golianove súťažili furmani aj s tromi pármi volov. Túto ťažnú silu využívali gazdovia iba zriedkavo. Hoci voly sú nemotornejšie, utiahnu toľko ako kone. Zaberie im to však viac času. (bej)