Autori sú analytici Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA).
Až 25,5 miliardy eur získalo Slovensko z rozpočtov Európskej únie za celých dvadsať rokov svojho členstva. Ak sa pozrieme iba na financie a ekonomické ukazovatele, vďaka účasti na jednotnom trhu má dnes Slovensko minimálne o 15 percent až o 19,3 percenta vyššie HDP, než keby sme jeho súčasťou neboli.
Slovensko je stále čistým príjemcom platieb z európskeho rozpočtu. V rámci kohéznej politiky Európskej únie, ktorá sa snaží o znižovanie rozdielov medzi jednotlivými členskými štátmi, teda krajina čerpá viac, než do systému odvádza. Podľa kumulatívnych údajov z nedávnej štúdie INESS získalo Slovensko z rozpočtov EÚ počas svojho členstva 37 miliárd eur, pričom odviedlo iba 11,5 miliardy eur.
Existuje pritom viacero nástrojov a fondov poskytujúcich finančné prostriedky na rôzne oblasti od ochrany životného prostredia, cez výstavbu infraštruktúry až po investície do výskumu a inovácií. A napriek tomu, že v rámci kohéznej politiky Únie by mohlo Slovensko pre svoj rozvoj čerpať viac, ani po dvoch dekádach to nevie robiť dostatočne efektívne.
V súčasnosti čerpáme z dvoch rozpočtov
Prerozdeľovanie európskych štrukturálnych a investičných fondov, a to koľko peňazí dostane ktorá krajina na vybranú oblasť, sa vyjednáva na úrovni európskej dvadsaťsedmičky pri zostavovaní tzv. viacročných finančných rámcov na sedemročné obdobia. V rámci týchto dlhodobých plánov sa potom priebežne zostavujú rozpočty na jednotlivé roky.
V súčasnom programovacom období 2021 - 2027 Slovensko získalo možnosť čerpať iba z európskeho rozpočtu 12,6 miliardy eur. Najviac peňazí je určených na projekty rozvíjajúce regióny Slovenska a stieranie regionálnych rozdielov. Zameraním sú cielené najmä na životné prostredie, sociálne inovácie a inklúziu aj na infraštruktúru.
Napriek tomu, že sa v roku 2024 nachádzame už v polovici aktuálneho programového obdobia, Slovensko ešte stále môže čerpať eurofondy aj z toho predošlého. Z dôvodu predĺženia možnosti ich čerpania ako odpovede Únie na viaceré krízy, ktoré postihli Európu, tak Slovensko získalo šancu napraviť svoje nedostatky v čerpaní eurofondov z uplynulých rokov. S ohľadom na dôsledky koronakrízy a aj ruskej agresie proti Ukrajine Európska komisia totiž umožnila členským štátom alokovať nevyužité eurofondy z obdobia 2014 - 2020 na opatrenia zmierňujúce dosah oboch kríz.
Oboch príležitostí sa Slovensko chopilo a využilo ich v značnej miere. Pri pandémii koronavírusu vláda financovala úhradu zdravotníckych pomôcok, liekov či systému kurzarbeit, ktorý pomáhal udržať pracovné miesta obyvateľov Slovenska. Dohromady sa z nevyužitých eurofondov v boji proti následkom koronavírusu využilo 1,1 miliardy eur.
No a v reakcii na dôsledky vojny na Ukrajine Slovensko po rokovaniach s Európskou komisiou alokovalo 1,5 miliardy z nevyčerpaných eurofondov na energetickú pomoc domácnostiam a firmám, či na vyplatenie pomoci pre utečencov.
Prekážky čerpania eurofondov na Slovensku
Reputácia Slovenska je pri čerpaní eurofondov dlhodobo naštrbená, keďže viaceré slovenské vlády nedokázali naprieč rokmi efektívne nastaviť ich administráciu smerom k samosprávam. Najmä programovacie obdobie 2014 - 2020 bolo zdrojom problémov, ktoré poukazujú na nesystémovosť a neefektivitu v čerpaní.
Pre Slovensko preto možnosť použiť nevyužité eurofondy na pomoc pri zvládaní kríz bola šťastím v nešťastí. Ešte v začiatkoch šírenia covidu-19 v roku 2020, malo Slovensko vyčerpanú iba jednu tretinu z celého programovacieho obdobia, ktoré sa v daný rok končilo.
Na prekážky v čerpaní poukazuje aj europoslanec za KDH a člen Európskej ľudovej strany Ivan Štefanec: „V prvom rade by sme mali nájsť politický konsenzus nielen medzi politickými stranami, ale aj spoločensky. Aby sme si povedali, že bez ohľadu na to, aká vláda bude pri moci, tak toto je niečo, čo dlhodobo potrebujeme zlepšiť.“
Dlhodobo sú známe aj konkrétne problémy využívania eurofondov, pričom väčšinu z nich si Slovensko spôsobuje samo a nemôže sa vyhovárať na striktné či neférové pravidlá „z Bruselu“.
Decentralizácia eurofondov je kľúčová
Na to poukazuje aj Štefanec, ktorý vníma, že Slovensko má v tomto ohľade problém najmä v troch oblastiach. Tou najvýznamnejšou je podľa neho vysoká centralizácia a rozhodovanie „od stola“ na ministerstvách v Bratislave. Župy, mestá či obce pritom vedia oveľa lepšie identifikovať oblasti a potreby, na ktoré by sme ako krajina mohli eurofondy využiť.
Prílišná centralizácia sa ukazuje aj v číslach. Na obdobie 2021 - 2027 bolo pre samosprávy určených 16 percent prostriedkov, čo následne úradnícka vláda Ľudovíta Ódora zmenila na takmer 19 percent.
Na nedostatočnú koordináciu v strategickom plánovaní medzi vládou a samosprávami sa v minulosti sťažovali aj zástupcovia regiónov, pričom volali po istej dlhodobejšej koncepcii rozvoja krajiny a jasnom stanovení prioritných rozvojových území.
Na potrebe čo najväčšej decentralizácie eurofondov na úroveň samospráv sa zhodujú aj experti na problematiku eurofondov, zástupcovia ZMOS a SK8. Úspešnou krajinou v čerpaní eurofondov je napríklad Poľsko, ktoré je známe práve prenechávaním zodpovednosti za čerpanie eurofondov na regióny.
Potrebujeme zlepšiť projektovú prípravu
Ďalšou prekážkou je nedostatočná projektová príprava eurofondov a ponechávanie ich realizácie a predkladania výziev takpovediac „na poslednú chvíľu“. Ako vysvetľuje analytik INESS Radovan Ďurana, keďže sa vlády záverom obdobia snažia narýchlo minúť čo najviac, celá diskusia sa posúva nevhodným smerom: „Na Slovensku sa tak vždy hovorí skôr o tom, koľko sme vyčerpali, ale nie o tom, koľko hodnoty tie peniaze vytvorili.“
Tento problém identifikovala aj bývalá úradnícka vláda Ľ. Ódora, ktorá pripravila sériu odporúčaní, ako „dobehnúť zameškané“ a zlepšiť využívanie eurofondov. V jednom z nich hovorí práve o potrebe investovať do predprojektovej prípravy.
Zbytočnú byrokraciu si vytvárame sami, Brusel ju od nás nevyžaduje
Treťou z najvýznamnejších prekážok je podľa Štefanca zbytočná administratíva. Tú však od nás nevyžaduje Európska únia, čo je pritom často šírený naratív. „Čerpanie eurofondov na Slovensku často naráža na administratívne prekážky, ktoré si vytvárame my. To nechce nikto z Bruselu, z európskych inštitúcií,“ vysvetľuje.
Podľa Návodu pre úspešné Slovensko verejné obstarávanie odrádzalo záujemcov pre náročný administratívny proces, pričom lepšie nastavenie podmienok účasti, kritérií, a teda aj rýchlejšie vyhodnotenie žiadostí by pomohli predísť potrebe čerpať fondy na poslednú chvíľu. To sa často nezaobíde bez hľadania okľúk, ako sú priame zadanie či použitie výnimiek.
Prekonanie viacerých spomenutých problémov je preto kľúčové pre zlepšenie využívania eurofondov na Slovensku s vidinou jeho regionálneho rozvoja. Pokrokom je napríklad aj zjednodušenie celého procesu cez aktuálny Program Slovensko na roky 2021 - 2027, ktorý zjednotil predošlých šesť operačných programov spadajúcich pod šesť rôznych ministerstiev. Systém sa teda postupne reformuje, no naďalej je čo zlepšovať.
Pre komplexný obraz, okrem štandardných eurofondov môže aktuálne Slovensko čerpať aj ďalšie financie z Plánu obnovy a odolnosti. V ňom je alokovaných ďalších viac ako šesť miliárd eur. Spolu 22 miliárd eur z európskych peňazí, to sú podľa Štefanca „prostriedky, ktoré sa nebudú opakovať“, a pre ktoré treba v tejto oblasti aktuálne zabrať.
Aj pri pláne obnovy však vidíme, že sa Slovensko pri využití jeho prostriedkov na svoj rozvoj nezaobíde bez problémov. V jeho prípade spočiatku Slovensko patrilo medzi prvé krajiny Európskej únie, ktoré ho dostali schválené. Po počiatočnom úspešnom napĺňaní míľnikov a prvých príchodzích platbách postupne dochádza k problémom. Tie sa objavili už počas vlády Eduarda Hegera, no neskôr začali vrcholiť po nástupe aktuálnej vlády Roberta Fica po niektorých jej krokoch vyvolávajúcich otázky Európskej komisie.
A v neposlednom rade, ako nedávno správne podotkol sám premiér, celú diskusiu o čerpaní eurofondov na Slovensku potrebujeme začať vnímať aj v kontexte budúceho rozšírenia Európskej únie. Dnes je na stole možnosť rozšírenia o ďalších osem krajín vrátane Ukrajiny, v dôsledku čoho by sa Slovensko postupne stalo z čistého príjemcu, čistým platcom do rozpočtu. Aj preto je aktuálne dôležité zamerať sa jednak na efektívnejšie, no zároveň zmysluplné využitie fondov EÚ na Slovensku.
Tento článok vyšiel v rámci projektu realizovaného s finančnou podporou Európskej únie v rámci grantového programu Európskeho parlamentu v oblasti komunikácie. Obsah odráža názory autora a je zaň výlučne zodpovedná Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
