FOTO |
Bezprostredne po knihe Železná studnička od Karla Benyovszkého vychádza v edícii "posoniensií" ďalšie dielo - Slováci v Prešporku 1825 - 1918.
Kým Benyovszky sa zameral na jedno miesto, Hanák sa orientoval na širšiu a časovo vzdialenejšiu problematiku. Autor zdôrazňuje, že je nehistorikom, a tak sa iba ako kronikár usiluje "zhrnúť historicky overené udalosti, ktoré generovali k postupnej likvidácii Slovákov ako národa... Robotníctvo ako nová kasta na sociálnom javisku bolo doslova zotročené." Už z tohto citátu vidieť, že autor spája národné so sociálnym, ba hádam až triednym a že začrel do oblasti presahujúcej vtedajší Prešpork. A je to naozaj tak, lebo vo svojej knihe podáva zhustené dejiny celého Horného Uhorska, počnúc Veľkomoravskou ríšou.
Jeho rýchlodejepis sleduje úsilie slovenských národovcov o prebojovanie práv nezanedbateľnej menšiny čiže všetko, čo dnes obsahuje každá učebnica histórie.
Jeho kniha ponúka veľa dokumentárnych snímok a pohľadníc s unikátnymi zábermi. Pohľady na nový železničný tunel z roku 1850, na stanicu konskej železnice, na priečelie železničnej budovy, zábery na športové ihriská, továrne či budovy prestavané po rokoch na nepoznanie (kasáreň Savoy). V autorovom archíve sa našli fotografie z návštevy cisára Františka Jozefa v Prešporku, secesné pohľadnice z prelomu storočia, ba aj vstupenka na odhalenie sochy Márie Terézie na bývalom Korunovačnom (dnes Štúrovom) námestí z roku 1897. Tento vzácny obrazový materiál spoluvytvára atmosféru vtedajších čias a patrí k najcennejšej zložke populárnej edície.
Hanák nechce byť monotónny a zasypávať čitateľa menami, dátami a faktmi, preto aj textovú časť spestruje rozličnými odbočkami, citátmi a málo známymi detailami. Vymenúva, napríklad, rodiny, ktoré sa v Prešporku starali o slovenských študentov, ba aj adresy ich niekdajších bydlísk. V súvislosti s maďarským vzdelávacím spolkom Femke sa vracia k málo známej akcii Exodus, keď sirotské úrady vtedy predali do maďarských rodín v dolnozemskej župe štyristo slovenských sirôt z Trenčianskej stolice. Inde sa sústredil na zlé pracovné podmienky v továrňach.
Je iba samozrejmé, že Hanák sumarizuje najmä dejiny Prešporka aj s ich rozpormi a paradoxmi, pričom vnútri tohto trojjazyčného mesta vládol neodškriepiteľný maďarizačný trend, čo sa prejavilo i na úbytku občanov slovenskej národnosti - Slovače, aby som použil Hanákov obľúbený expresívno-patetický výraz. Ťažko však súhlasiť, že nebyť vyhlásenia republiky, toto etnikum by zaniklo, ako tvrdí v úvode Hanák. Najmä preto nie, že ani kronikári nepracujú s podmieňovacím spôsobom.