NOVÁ SEDLICA. Najvýchodnejšie položená obec na Slovensku. Od Sniny do nej vedie slušná cesta, na slovenské pomery pokrytá kvalitným asfaltovým kobercom. Vôbec nemáme pocit, že by sme šli na kraj sveta. Aj takto niektorí zvyknú označovať región za vodárenskou nádržou Starina. Okrem prírody však tomu nenasvedčuje nič; obce okolo sú pomerne veľké, vyzerajú moderne a upravene.
Takmer v každej z nich je obchod alebo krčma. Pokosené lúky, vysiate polia, opravené domy. Aspoň tie okolo hlavnej cesty. Vidieť aj „europarčíky“, akési oddychové zóny uprostred obcí, ktoré boli s väčším či menším vkusom vybudované z prostriedkov Európskej únie. Či šlo o efektívne vynaložené prostriedky, ukazuje už aj teraz ich využívanosť, alebo chátranie.
Parkovanie nie je zadarmo
Koncová Nová Sedlica nás víta pokojnou a rázovitou atmosférou s typickými rysmi podhorskej rusínskej obce, ktorá sa na nohy začala stavať začiatkom sedemdesiatych rokov. Nechýba majestátny obecný úrad i kultúrny dom.
V dedine je kostol, dva obchody, autokemping, penzión a reštaurácia. Prechádzame aj okolo akejsi prírodnej galérie veľkoformátových čiernobielych fotografií. Na veľkých tabuliach v blízkom parčíku sa tak domácim i návštevníkom odvíja séria záberov, ktoré zobrazujú život a reálnych ľudí spod Kremenca pred polstoročím.

Spomaľujeme a na tabuliach vidíme informácie o parkovaní. V obci zadarmo nezaparkujeme a musíme si kúpiť sms – lístok. Na chvíľku pribrzdíme. Keď už platiť, tak na čo najvýhodnejšom mieste.
Nestihneme, lebo pred dverami úradu si všímame vysokú postavu s pohľadom prísneho školníka. Nemýlime sa, je to starosta. Vasiľ Dinič kontroluje dedinu často, aj parkovné. Je vlastne jediným povereným úradníkom na jeho kontrolu. Pozorný pohľad sa mu však nedá uprieť.
Dedinka je to neveľká, no za posledné roky zažila boom, ktorý jej však veľa nepriniesol. Čísla o tisíckach návštevníkov síce môžu byť potešiteľné, nie však na mieste, kde chýba infraštruktúra. Vybudovať ju však v obci s vysokou mierou nezamestnanosti a ešte vyššou vekovou štruktúrou to však nejde zo dňa na deň, ani z roka na rok.
Počas pandémie sa pred obcou tvorili kolóny
„Sme už zvyknutí na turistov, nechodí ich tu málo. Najviac ich bolo za pandémie. Vtedy sa v obci nedalo ani zaparkovať. Aj päťsto áut denne prišlo. Hrôza,“ víta nás starosta a veľký záujem o spoznávanie obce a jej okolia vysvetľuje jednoznačne nemožnosťou cestovať za hranice štátu počas pandémie.
„Nedalo sa chodiť do zahraničia, tak ľudia začali objavovať Slovensko. Najmä tí, zo západu Slovenska chceli vidieť Národný Park Poloniny,“ hovorí energický starosta a keďže sa kamsi ponáhľa, ide nám hneď ukázať rozprávkovú chalúpku Deduška Večerníčka, na ktorú sú v obci právom hrdí.
„Nebyť Slovenskej televízie, domček by sa rozpadol. Bola to funkčná stavba, žili v nej ľudia, ale isto by sa nezachránila, nebyť iniciatívy a podpory zo strany pracovníkov televízie. Nebolo by v silách našej obce, ktorej ročný rozpočet nevie preskočiť magickú hranicu 100-tisíc eur, zachrániť takýto skvost“ vysvetľuje starosta.

Romantickú chalúpku, ktorá však už súčasným deťom až tak veľa nehovorí, dnes vlastní slovenský tele-rozhlas, ktorý len pred pár dňami zmenil svoje meno. Na chalúpke však ešte stále svieti skratka RTVS.
Chalúpku počas záchranných prác rozobrali a preniesli na miesto pri potoku, bližšie do centra obce. Vedľa neho postavili maketu dreveného chrámu, keďže ten pôvodný sa ocitol v skanzene Vihorlatského múzea v Humennom.
„Ľudia prídu, popozerajú najmä deti, no z tohto viacdňový cestovný ruch neurobíte. Atrakcií by bolo aj viac, najmä v horách sa túlať, ale potom to chce viac dní a dobré zázemie. Lenže chýbajú podmienky, chýba viac možností ubytovania. Snaha by aj bola, no vody niet. Človek sa potrebuje po túre osprchovať. Nemáme však vodovod, ani kanalizáciu, a ak by turisti bývali v každom druhom dome, čo potom? Jeden stiahne vodu zo studne druhému, a je po agroturistike,“ zamýšľa sa starosta.

Na konci sveta?
„Na konci sveta sme. Veru. Ani dane z pozemkov nemáme, všetko okolo je štátne a štát si odhlasoval, že on dane platiť obciam nebude. Tak z čoho máme potom získať financie na rozvoj?“ kladie si rečnícku otázku Vasiľ Dinič.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín