Vyšetrovanie potvrdilo, že trestného činu vraždy sa dopustili partizáni tretej roty 8. oddielu Prvej čs. partizánskej brigády J. V. Stalina. Ústny rozkaz na streľbu vydal komisár Leonid Nikolajevič Slavkin, ktorý pred niekoľkými rokmi zomrel v bývalom Sovietskom zväze. Vyšetrovateľ Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ v Žiline trestné stíhanie zastavil. Dôvodom je to, že trestné stíhanie je neprípustné voči zosnulým osobám.

Na generálnu prokuratúru sa v roku 2002 obrátila trojica bývalých obyvateľov Skleného, ktorí žiadali objasnenie tragédie. S výsledkom vyšetrovania sú spokojní. "Od začiatku sme tvrdili, že nežiadame potrestanie vinníkov. Vedeli sme, že po takom dlhom čase už nemôže byť nik z nich nažive. Chceli sme sa však dopátrať historickej pravdy a pomenovať vinníka," povedal nám Silvester Štric. Je jedným z iniciátorov podania na generálnu prokuratúru. Pre tento krok sa rozhodla trojica až po tom, čo sústredili závažné archívne materiály o tragédii. Minulý rok dala prokuratúra podnet na začatie trestného stíhania. Vyšetrovateľ postupne vypočul priamych a nepriamych svedkov a preštudoval archívne materiály. Tie pochádzali predovšetkým z Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici a z okresného archívu v Lučenci. Časť príslušníkov partizánskej jednotky pochádzala zo Zlatna v okrese Lučenec. Dnes už z nich nežije ani jeden.

Tragédia v Sklenom sa stala 21. septembra 1944. Dôvodom hromadnej vraždy mala byť údajná spolupráca niektorých civilov s fašisticky orientovanými stranami a jednotkami SS. Partizáni internovali z obce všetkých mužov nemeckej národnosti od 18 do 60 rokov a neskôr ich vlakom previezli k železničnému strážnemu domčeku medzi Skleným a Hornou Štubňou. Tu do nich z dosiaľ nezistených príčin začali strieľať z automatických zbraní. O tragédii v Sklenom sa za socializmu mlčalo, lebo mohla pokriviť obraz o SNP. Prvý pamätník obetiam mohli pozostalí postaviť neďaleko miesta tragédie až po roku 1989.