Nasledovalo salto vzad, pusinky do hľadiska a grimasy šarmantnými očami aj obočím do kamery, pri ktorých bledol závisťou aj americký šprintér Bernard Williams. Na ploche splnila každému, čo mu na očiach videla. Podpísala sa celému rozhodcovskému zboru a naostatok sa s ním nechala vyfotografovať. Potom ešte pózovala do kamery trénerovi Jevgenijovi Trofimenkovi, ktorý si ju chcel zvečniť. Večer sa chystala tancovať do nočného klubu v Otaniemi. Prvý svetový primát si vychutnala naozaj dosýta.

Isinbajevová sa za preloženie žrdkárskeho finále z mokrej stredy na suchý piatok odvďačila ďalším, už osemnástym svetovým rekordom. Je na pol ceste k prekonaniu Bubkových tridsiatich piatich. "Neviem, kedy sa mi to podarí, ale tohto roku ešte štartujem na piatich pretekoch a na každých mienim útočiť na svetový rekord," vravela. "Ku koncu roka by mohol mať hodnotu 502 - 503."

Päť pretekov a len centimeter-dva navyše? "To je hrozné, ľudia si zvykli. Isinbajevová štartovala a neskočila svetový rekord - čo sa stalo? To sa len tak zdá, že je to ľahké - je to dôsledok profesionálnej roboty," pripomenula na tlačovej besede, keď sa na ňu po pol druha hodine dostala.

"Na začiatku súťaže mi trochu prekážal krútivý vietor," priznala. "Ja však mám pozitívne mysliaci mozog a úsmev na tvári, takže som sa nenechala vyviesť z rovnováhy. Bola to ťažká súťaž, lebo som chcela aj víťazstvo, a to bolo primárne, aj svetový rekord."

Tréner ju z hľadiska navigoval, rozpažoval ruky ako železničný semafor. "Ukazoval mi smer a silu vetra, veľmi mi to pomohlo," vravela.

Šéf ruskej atletiky Valentin Balachničev včera žiaril spokojnosťou, zborná získala tri zlaté: "Dnes sme si vynahradili to, čo nám v minulých dňoch utieklo. Máme štyri zlaté, presne toľko, koľko sme plánovali. Nejakú navyše ešte môžeme získať. A to sme pre zranenia prišli o tri tromfy: Slesarenkovú, Lebedevovú a Simaginovú."

Autor: MARIÁN ŠIMO, Helsinki