"Cítiš to? Niečo tu horí," nakloní sa predavač v Delii ku kolegyni pri pokladni. Ona sa nakloní ku mne, usmeje sa a odpovedá: "To je tuto pán." Smeje sa ona, smejem sa aj so zdvihnutým obočím.
To, že je to pekná vôňa, som si vypýtal pohľadom. A áno je to tak, mám parfum, ktorý vonia ako zadymené drevo pri západe letného slnka (aj keď moja manželka mi po hodine povedala, že voniam ako špekáčik). Nápadne sa to podobá na originál od Toma Forda, no kúpil som to v Zare.
Nie, nie je to fake v rovnakom flakóne, ktorý sa volá Fom Pord, má to originálny názov a nájdete to pri pokladniach v Zare. Ide o perfume dupe. Nie som na túto kúpu hrdý, ale chcel by som budúci rok postaviť dom, a tak, prepáč Tom Ford, musím šetriť.
Ako je to možné, že Tom Ford Zaru nežaluje, veď mu ukradli vôňu!? Vysvetlí ti to Tímea vo svojom článku o perfume dupes. Je za tým celé umenie, ako to urobiť podobne, no pri tom neporušiť duševné vlastníctvo veľkých a drahých značiek ako Dior, Versace, Le Labo alebo áno aj môj Ford.

Existuje technológia, ktorá umožňuje zistiť jednotlivé zložky parfumu (to som teraz veľmi zjednodušil, podrobnejšie píše Tímea). Neponúkne však informáciu o presných dodávateľoch, presnom druhu a presnej koncentrácii danej ingrediencie.

Utekaj si prečítať Tímein článok, kde to podrobne rozoberá a oslovila aj najznámejšieho výrobcu parfume dupes na Slovensku Krásne vôňe, ale aj Tomáša Rica, výrobcu niche parfumov Pigmentarium.
A prezuvky máme kde?!
Že ty vlastne nevieš, čo robí taký školník? No teda okrem toho, že si ho občas videl s veľkým zväzkom kľúčov, namrzeným výrazom a rebríkom na ramene. A áno, keď si išiel zo šatne stál tak, aby na všetkých videl a sokolím zrakom im pozeral na nohy.
Ó ten stiahnutý žalúdok bojazlivých chlapcov, keď sa náhodou niečo stalo a nemali papuče na prezutie alebo arogantný výraz tých, ktorých už hitla puberta a hrdo si vykračovali v deravých converskách. Tých si školník vždy vedel náležite vychutnať. Najmä v mojich časoch, keď ešte boli bohovia malicherní...

V Closeri nám napadlo, že nájdeme školníka a skúsime ho vyspovedať, nech nám povie, čo všetko má vlastne na starosti, prečo ten veľký zväzok kľúčov a či v škole aj spáva.
Stretol sa s ním Edo a teda bol to pán školník Martin Begala, ktorý celý život robil niečo iné. Pracoval v maklérskej spoločnosti a krátko pred dôchodkom sa rozhodol, že ide pracovať manuálne.

Vysvetlil nám, že si zaviedol systém opráv, a bohužiaľ to nefunguje tak, že sa môže zastaviť vždy tam, kde mu práve povedia, že sa niečo pokazilo. Či už zásuvka alebo tabuľa, okenica alebo lavica. Každý deň niečo iné.
Za jeho prácou je oveľa viac a všetko si to prečítaš v rozhovore s ním, tak neváhaj a klikaj. Možno sa nakoniec skamarátiš s tvojím školníkom.
All you can fly? Maybe not.
Na začiatku to znelo priam rozprávkovo. Zaplatiť raz ročne päťsto eur pri akcii, neskôr šesto eur, a potom lietať za desku kade tade po svete, kedykoľvek si spomeniem.
Nuž ale aby v tom nebol Wizz Air zakopaný, aby to nebolo také jednoduché a lákavé. Momentálne to dokonca vyzerá tak, že pôjde o poriadne fiasko a skôr marketingový prepadák.

Poďme pekne na začiatok. Wizz Air prišiel so špeciálnou ponukou pre cestovateľov. Zakúpia si členstvo v ich All you can fly klube a môžu cestovať za zlomok ceny do všetkých ich destinácii.
Potom však prišiel zádrh. Maximálne tri dni pred odletom lietadla sa môžu prihlásiť na let, čo sa ešte dá. No v lietadle už nemusí byť voľné miesto. To isté platí aj o ceste naspäť.

Nebudem to tu podrobne vysvetľovať, viac o tom napísal Adam Novosad vo svojom článku a názorne to vo videu vysvetlil náš social media manager Martin Mlynár, ktorý zaplatil členstvo v klube pre seba aj pre svoju priateľku.
Ako to dopadlo? Nezostáva ti nič iné, len si to prečítať v článku.
A to je na tento týždeň všetko.
Zapni si odber aj na tento newsletter, aby ti nič neušlo. Píšem každý týždeň a vždy to bude zážitok.
Zážitok je to aj na našom instagrame, tak nám daj follow aj tam, prosím.