Denisa Fröhlichová (27) žije vo Vancouvri už takmer rok. Po šiestich rokoch v slovenskom korporáte sa rozhodla vyskúšať život v Kanade. S priateľom sa prihlásili do žrebovania o víza na kanadskej ambasáde v Bratislave a dostali ich.
Nájsť si prácu na plný úväzok však nie je také ľahké, ako čakala. Konkurencia je obrovská. O niečo jednoduchšie sa podľa Denisy zamestnajú muži, ktorí si rýchlo nájdu prácu napríklad na stavbe.
Okrem pretlaku životopisov má Vancouver ešte jeden problém. Fentanyl.
Čo vás motivovalo zapojiť sa žrebovania o víza?
Môj priateľ chcel ísť žiť do zahraničia, lebo si ešte nikdy nevyskúšal život mimo Slovenska. Ja už som mala za sebou dva Erasmy, no povedala som si, že som za každé dobrodružstvo, a tak sme sa do toho žrebovania zapojili.
Nakoniec sme si vybrali Vancouver najmä preto, že je pri horách a obklopuje ho oceán. Rozhodlo aj to, že máme obaja blízko k zimným športom.
Ako presne funguje žrebovanie?
O pobyt v Kanade sme sa uchádzali v januári 2023. Prvé žrebovanie potom prebiehalo v polovici februára a potom počas roka boli ďalšie žrebovania podľa toho, koľko ľudí sa prihlási, odhlási, či koľko nových miest sa potenciálne otvorí.
V každom prípade to funguje tak, že ak ťa vyžrebujú, dostaneš akceptačný list a o tom, či dostaneš víza, rozhodne až policajt na letisku. Môže ťa aj otočiť a pôjdeš domov.
Je však možné, že to bude v budúcnosti inak, lebo vo voľbách môže vyhrať konzervatívnejšia strana, ktorá sa dosť vymedzuje voči imigrantom.
Mala si od Kanady nejaké očakávania?
Čakala som, že to bude jednoduchšie, najmä čo sa týka práce. Mám tu kamarátku, ktorá si našla prácu po dvoch mesiacoch a myslela som, že keď sa budem dostatočne snažiť, aj mne sa to podarí. No nie je to také ľahké.
Má s tým problém asi väčšina ľudí, ktorí sem prídu. Často tu preto zostanú len rok či dva. Niekomu sa však stane, že sem príde na rok a nakoniec tu zostane osem rokov.
V Kanade si Denisa obľúbila surfovanie. (zdroj: archív respondentky Denisy)Môže za to veľká konkurencia?
Chalanom sa väčšinou podarí ľahšie nájsť prácu preto, že idú robiť na stavbu, čo je aj dobre platené. Dievčatá sa uplatnia skôr v kaviarňach či v reštauráciách. No konkurencia je obrovská. Je ťažké nájsť si prácu v odbore aj mimo odboru. Tesne predtým, než sme prišli, bol problém aj s tým, že veľa ľudí prepúšťali.
Moja kamarátka, ktorá pracuje na HR, hovorila, že predtým dostávali stovky životopisov a zrazu ich začali chodiť tisíce. Ani si ich nestíhajú pozerať. Životopisy treba posielať ideálne v ten deň, keď vyhodia ponuku.
Aký si mala pocit z pohovorov, na ktorých si bola?
Paradoxne som z nich mala vždy dobrý pocit. Tu sú však pohovory prísnejšie, napríklad v jednej firme bolo až päť kôl. Asi je to aj tým, aké kvantum ľudí sa na tú pozíciu hlási, a preto chcú overiť, či je to naozaj správna voľba.
Denisa si užíva prírodu, ktorá obkolesuje Vancouver. (zdroj: archív respondentky Denisy)Aké teda boli prvé mesiace v Kanade?
Mali sme veľké šťastie, pretože sme sa dostali do domu so Slovákmi, s ktorými sme dnes super kamoši. Keby sme nemali túto partiu, nemali by sme toľko skvelých zážitkov.
Boli na nás od začiatku milí a hneď nás volali na výlety. Takže najlepšie, čo sa nám stalo, bolo, že sme v tomto dome. Všetci máme radi šport a prírodu.
Tiež sme mali šťastie v tom, že si môj priateľ hneď prvý týždeň našiel prácu. Tak sme mali pravidelné finančné zabezpečenie.
Ja som si nevedela nájsť prvé tri mesiace prácu vôbec nikde, ani v gastre. Jedinú hranicu, čo som si stanovila, bolo, že nechcem po ľuďoch upratovať. Počula som rôzne hororové príbehy od ľudí, čo robili napríklad v hoteloch.
Muselo to byť psychicky náročné.
Počas prvých troch mesiacov som sa niekoľkokrát zrútila, čo sa mi bežne nestáva. Ale prežili sme to a sme v pohode. Našťastie sme mali niečo našetrené, aby sme tu mali z čoho žiť.
Minulý týždeň sa mi jeden Talian sťažoval, že si nevie nájsť robotu a že si každý deň posiela štyridsať životopisov. Povedal, že už mu dochádzajú peniaze. Nakoniec z neho vypadlo, že je tu len dva týždne. Tak som sa dosť čudovala, prečo sa na to viac nepripravil. Nikto tu na teba nečaká, takže naozaj treba mať finančnú rezervu.
Koľko peňazí potrebuje mladý človek na to, aby vo Vancouvri prežil?
Je to veľmi individuálne aj podľa toho, v ktorej štvrti žiješ. My si platíme izbu v spoločnom byte vo východnom Vancouvri, čiže máme nižší nájom. Ale zo štyritisíc dolárov tu vieš prežiť, aj sa ti niečo podarí odložiť. Keď už chceš chodiť na výlety a kupovať si, čo chceš a napríklad si prenajímať byt len s partnerom, minieš tak šesťtisíc.
Problém je aj v tom, že sú tu drahé živočíšne potraviny, ako mlieko, syry či mäso. A z nejakého dôvodu je tu extrémne drahý toaletný papier. Stojí asi dvanásť kanadských dolárov.
Vancouver je tretie najväčšie mesto v Kanade. (zdroj: archív respondentky Denisy)Pracuješ v tej istej štvrti, kde bývaš?
Áno, som tam na bicykli za pätnásť minút. Je to štvrť, ktorú voláme Little Italy, pretože je plná talianskych podnikov. Pracujem v kaviarni, ktorú vlastnia dvaja bratia.
Vraj tú kaviareň otvorili preto, aby mal kam ich otec s kamošmi chodiť porozprávať sa. Takže väčšinu zákazníkov tvoria starí Taliani, ktorí sú veľmi zhovorčiví a milí.
Predtým som robila na čiastočný úväzok v marketingovej agentúre v Downtown Vancouvri. Začala som tam ako stážistka, potom mi aj platili.
Bohužiaľ, pre finančné dôvody prepúšťali ľudí a okrem mňa vyhodili napríklad ešte dvoch ďalších kolegov, ktorí tam boli oveľa dlhšie. Dostala som sa tam takým spôsobom, že som posielala e-maily so životopismi do marketingových agentúr s prosbou, že tam chcem robiť zadarmo.
Takže aj keď už prácu máš, nie je ľahké si ju udržať.
Keď to porovnám so Slovenskom, určite je to nestabilnejšie. Na druhej strane som si všimla, že je tu pomerne ľahké presadiť si nejaký nový nápad. Trh je taký veľký, že všetko si nájde publikum.
Napríklad aj taká hlúposť ako stánok so zemiakovými tornádami na paličke, je na kanadských trhoch vždy plný ľudí.
Spomínaš agentúru v časti Downtown. Tá je v posledných rokoch známa najmä epidémiou fentanylu. Táto droga má podobné účinky ako heroín, je však návykovejšia. Aké bolo pohybovať sa v tej štvrti?
Keď som to videla prvýkrát, bolo to pre mňa naozaj zvláštne. Povedali mi, že si na to zvyknem, ale na to sa úplne zvyknúť nedá. Tí ľudia sú chodiaca tragédia.
Napríklad si nezvykneš na to, že si niekto pred tebou pichá drogu na ulici. Vždy myslíš aj na to, kto asi pred tebou sedel v autobuse. Je to strašne smutné, ale začneš rozmýšľať aj nad tým, či ich máš ľutovať.
Je hrozné, že ľudia starí ako ja si otočili týmto spôsobom život naruby. A vyberajú si to každý deň.
Vo Vancouvri sa situácia dosť vymkla spod kontroly a momentálne majú najväčší počet predávkovaní.
Občas vídaš, že v autobuse niekomu začne účinkovať droga, pomaly zaspáva a slintá. Na ľuďoch vidno aj to, ako sa vizuálne menia. Vyzerajú staršie, než v skutočnosti sú, no je medzi nimi aj veľa mladých ľudí.
Špecifické na fentanyle je, že sa pod jeho vplyvom začnú závislí zvláštne prehýbať. Na ulici potom vidno neprirodzene ohnutých ľudí, ktorí chodia s hlavou pomaly pri zemi.
Väčšinou sa snažím vyhýbať očnému kontaktu a veľmi sa s nimi nedávať do reči. Ale v minulosti sa mi napríklad stalo, že si oproti mne sadol taký pán, ktorý pôsobil ako človek bez domova. Začal sa so mnou rozprávať a len mi pochválil tašku. Často človek očakáva to najhoršie, ale v konečnom dôsledku sú to ľudia ako každý iný.
Záber na Downtown Vancouver. (zdroj: archív respondentky Denisy)Bola si v situácii, že si sa ich bála?
Nie úplne, ale veľakrát som "bola na pozore". Napríklad keď som kráčala tmavými uličkami alebo som stála na zastávke vo štvrti, kde sa stretávajú ľudia závislí od fentanylu. Modlila som sa, aby už prišiel autobus, lebo som sa necítila komfortne. Najmä, keď som bola sama.
V dome bývaš s viacerými Slovákmi. Je vás vo Vancouvri veľa?
Väčšina Kanaďanov mi hovorí, že som prvá Slovenka, ktorú stretli. Myslím, že väčšina Slovákov a Čechov žije v North Vancouver. Slováci, s ktorými bývame, sú tu väčšinou vyše dvoch rokov. Všetci sú približne v našom veku.
Kanaďania sa často čudujú, prečo mám takú dobrú angličtinu. Vysvetľujem im, že som sa neučila po anglicky tu, ale vedela som jazyk už predtým, než som sem prišla.
Čo ťa na meste tak očarilo?
Určite blízkosť oceánu a hôr. Downtown Vancouver je ako malý New York. V meste už máme obľúbené miesta, kam chodievame. Páči sa mi, že aj príroda je úplne iná ako u nás. Všetko tu nechávajú také naturálne. Keď spadne strom, nikto nepríde a neodnesie ho, lebo je súčasťou ekosystému. Všetko je tu obrastené machom a nedotknuté.
Odkedy tu žijeme, dosť sa mi zmenil pohľad na to, čo je blízko. Napríklad ideme autom sedem hodín, keď chceme surfovať na Vancouver Islande. Pripadá mi to, že je to kúsok. Asi preto, že Kanada je taká obrovská.
Zvykla si si na surfovanie v studenej vode?
Keď máš hrubší neoprén, až tak to nevnímaš. Je to rovnaké, ako keď surfuješ v Portugalsku.
Čo nočný život? Chodievate niekam?
Nikdy sme neboli v klube. Tu je taká zvláštna kultúra, že v meste sú podniky otvorené len do druhej. Boli sme vlastne celkovo len na dvoch párty a obe boli v lese mimo civilizácie.
Ako ti sadla mentalita Kanaďanov?
Tým, že som zamestnaná v službách, moji kolegovia sú väčšinou Kanaďania. Veľmi sme si sadli, ale je náročné sa s nimi skamarátiť. Sú milí, ale držia si odstup. Na druhej strane sú veľmi komunikatívni a hocikto sa tu s tebou dá na ulici do reči. Ale mimo práce sa nemajú úplnú potrebu baviť nejako viac.
Cítiš sa tam ako cudzinka prijatá?
Áno, myslím si, že Kanaďania akceptujú cudzincov oveľa lepšie než Slováci. Keď niekto príde na Slovensko žiť a pracovať, myslím, že ľudia ho dosť často odsúdia, ak sa v niečom líši od miestnych. Tu mi to nikto nedáva pocítiť.
Plánujete sa s priateľom vrátiť na Slovensko?
Áno. Mám veľmi rada Bratislavu, svojich kamarátov aj rodinu. Ale zase mi nechýba, že musím chodiť na protesty. Je smutné a zároveň otravné, že to musíme riešiť každý jeden rok.
Takisto sme boli sklamaní z toho, že sme nemohli voliť zo zahraničia. Keď sa dalo voliť v parlamentných voľbách, prečo sme nemohli voliť teraz? Myslím si, že to malo veľký vplyv na výsledok. Uvidíme, aké to bude tu, lebo je možné, že zvíťazí konzervatívna strana.
