dzími ľuďmi na súde budú pretriasať intímnosti a z miláčika či polovičky sa stane s opovrhnutím vyslovená "bývalý/á" či „ex". Rozvod patrí medzi najstresujúcejšie okamihy v živote človeka - podľa tabuliek je rozvodové konanie hneď po smrti partnera druhou najstresujúcejšou situáciou v živote. Človek sa po ňom odrazu ocitne v úplne novej situácii, zaužívané stereotypy sú preč.

Vedľajšie účinky
Rozvod vytvára napätie, dlhotrvajúci stres, nervozitu, obavy, človek bilancuje. Výnimočným nie je ani zhoršenie zdravotného stavu. „Počas rozvodu som schudol 10 kíl... Odvtedy mám problémy so štítnou žľazou... Začala som fajčiť..." spomínali na svoj rozvod v internetovej diskusii čitatelia SME. „Rozvod sa odráža aj na nespavosti, vzniku depresie či úzkosti. Často ho sprevádzajú pocity viny, pocity straty, obavy z budúcnosti, pochybnosti o tom, či to všetko človek zvládne," hovorí psychológ Radomír Warošek z Centra poradensko-psychologických služieb v Prešove. Okrem toho zasahuje aj do emocionálnej roviny, zvýrazňujú sa pocity hnevu, zúfalstva, zlosti.
"Rozvod často prirovnávam k použitiu záchrannej brzdy vo vlaku," hovorí Warošek. „Brzda je vo vlaku preto, aby ho mal človek možnosť zastaviť v prípade ohrozenia života alebo inej katastrofy. Nezaťahujeme ju pri akomkoľvek výkyve vlaku v jazde, alebo keď niekto v kupé chrápe. Ani v manželstve netreba výkyvy riešiť hneď rozvodom. Niekedy možno stačí porozprávať sa, pozrieť sa na problém očami partnera a pokúsiť sa riešiť konflikt dohodou. Nebáť sa požiadať o radu blízkych, alebo psychológov."

Eufória
Po rozvode sa zvyčajne dostavia dvojaké pocity. Na jednej strane úľava či dokonca záplava eufórie. Na druhej nával smútku, bezradnosti a sklamania. „Získala som slobodu a nový život. Keď som aj niečo stratila, naozaj nebolo o čo stáť a neľutujem to," spomína si žena, ktorá sa rozviedla s manželom, ako hovorí s mužom, ktorý ju stále obmedzoval, po ôsmich rokoch manželstva. Jediný negatívny pocit, ktorý mala, bolo nepochopenie seba samej: prečo to neurobila už oveľa skôr. "Zrejme som mala pocit, že toho môžem veľa stratiť..., ale nakoniec to také strašné nebolo."
Ďalšia hovorí: "Po rozvode mi spadol zo srdca ťažký balvan. Začala som sa opäť smiať, radovať sa zo života, vyhladili sa mi vrásky."

Smútok
No sú aj horšie prípady. Pani Emília (48) prišla do psychologickej poradne po siedmich mesiacoch odvtedy, čo začala bývať sama. „Bol to pre mňa šok. Po 24 rokoch manželstva mi manžel oznámil, že sa so mnou chce rozísť. Vraj už nevládze so mnou žiť a že to bude pre oboch takto lepšie," hovorí. „Tú samotu nezvládam. Každú chvíľu myslím na to, prečo mi to Peter urobil a aké by to bolo, keby sa vrátil naspäť. Často ho vyhľadávam a sú z toho potom 'náhodné stretnutia'. Všímam si, ako so mnou komunikuje, či sa usmeje a hľadám náznaky možného zblíženia. Deň čo deň očakávam jeho návrat s prosbou o odpustenie. Niekedy cítim nádej, inokedy zase bezmocnosť. Sú dni, keď nevyjdem z bytu. Iba plačem a ľutujem sa. Možno keby som pre náš vzťah urobila viac, možno som mala o seba viac dbať, možno by si potom nenašiel o osem rokov mladšiu. Cítim, že už takto ďalej nevládzem. Je to trápenie, na ktoré som sama. Mám pocit, akoby som nežila, ale iba prežívala."
Zmierenie sa s rozchodom a pochopenie ukončenia vzťahu musí byť súčasťou reality a stať sa krokom k novej šanci, hovorí psychológ Warošek. Rozvodom sa niektoré vžité životné úlohy síce končia, ale tie ďalšie zostávajú.

Žena je na tom horšie
Samotný rozvod vo väčšine prípadov horšie znášajú ženy. Aj pri výpočte strát oboch partnerov je zrejmé, že postavenie ženy je zložitejšie. Napriek tomu v podávaní návrhov na rozvod už dlhodobo prevažujú ženy. „Táto skutočnosť má veľmi silné psychologické pozadie, ale svoju úlohu zohráva aj to, že manželstvo prestalo byť pre ženy ekonomickou nevyhnutnosťou," myslí si Magdaléna Piscová zo Sociologického ústavu SAV. Navyše, ako dodáva psychológ, ženy sú v tomto smere radikálnejšie a rozhodnejšie.
Po rozvode ich často čaká zníženie životnej úrovne a existenčné problémy, ale pomáha im pocit, že sa zbavili alkoholika, strachu či nevery. Po nejakom čase mnohé ľutujú len to, že sa nerozviedli skôr.
Ťažšie si hľadajú aj nového partnera - nielen preto, že väčšinou myslia na deti, ale po zlých skúsenostiach sú aj opatrnejšie. Rozvedených žien žije samostatne oveľa viac ako rozvedených mužov - tí ľahšie vstupujú do nového vzťahu. Sociológovia to vysvetľujú ich ľahkovážnejším prístupom k citom, ale aj túžbou „po teplej večeri".

Kto je viac neverný?
Predstava, že ženy sa rozvádzajú pre svoju neveru, dnes už neplatí. Takéto dôvody rozvodov prevládali tak v sedemdesiatych rokoch. Dnes k nevere inklinujú skôr muži ako ženy. Kým nevera mužov je príčinou rozvodu v 11,5 percenta prípadov, nevera žien je dôvodom v 6,9 percenta prípadov.
Najčastejším uvádzaným dôvodom pri oboch pohlaviach je „rozdielnosť pováh, názorov a záujmov" (takmer tri pätiny). Ďalšie príčiny sú u mužov a žien rozdielne. Veľmi častou príčinou podľa ohlasov čitateľov je aj zasahovanie svokrovcov do života páru.

Rozvádzame sa stále viac
Počet rozvodov na Slovensku každý rok narastá. Kým v roku 1970 bolo 0,9 percenta rozvedených, pri sčítaní ľudu v roku 2001 to bolo už 4,3 percenta. Aj spoločnosť si na rozvedených zvyká a rozvod sa akceptuje.
„Rozvod sa už nepovažuje za spoločenskú stigmu, ale za spôsob riešenia osobnej problémovej situácie," hovorí Piscová. Podľa prieskumu SAV z roku 2002 vyše polovica opýtaných súhlasila s názorom, že rozvod je obyčajne tým najlepším riešením, keď pár nevidí východisko pri riešení svojich manželských problémov. Zásadný nesúhlas s takýmto názorom vyslovilo 15 % opýtaných.

V poslednom čase sa zmenili aj niektoré charakteristiky rozvádzajúcich sa ľudí. „K rozvodom dochádza po dlhšom čase trvania manželstva a posunul sa aj vek rozvádzajúcich," hovorí sociologička. Osobitne negatívnym sprievodným javom je podľa nej to, že až pri dvoch tretinách sú v rozpadávajúcom sa manželstve maloleté deti. Vlani takto stratilo jedného rodiča vyše 7-tisíc detí.

Od východu na západ
V malých mestách a dedinách sa dodnes - aj v prípade týrania - snažia najbližší problémy ututlať. Argument, čo si pomyslia susedia, je neraz silnejší ako snaha pomôcť. „Žiaden iný demografický jav nie je tak výrazne teritoriálne diferencovaný ako rozvodovosť," hovorí Piscová. Rozvodovosť totiž klesá od západu Slovenska smerom na východ a stúpa s veľkosťou sídiel.
Príčin je viac. „Spomeňme aspoň faktory religiozity a tradície, ktoré brzdia počet rozvodov najmä vo vidieckom prostredí a, naopak, na zvýšenom počte rozvodov sa podieľa anonymnejší spôsob života a väčšia mobilita obyvateľstva vo väčších mestách."
Vlani bola najvyššia rozvodovosť ako tradične v Bratislave - konkrétne v Petržalke, za ňou nasledovala Banská Bystrica, Banská Štiavnica a Košice III. Na druhej strane medzi okresy s najnižšou rozvodovosťou patria Námestovo, Bardejov a Medzilaborce.

Najmenej sa rozvádzajú Taliani
Nárast rozvodov u nás nie je podľa sociologičky alarmujúci. Horšie je na tom susedná Česká republika, ktorá patrí na popredné miesto v Európe. Najviac rozvodov je v Rusku, veľa ich je aj na Ukrajine, v Bielorusku. Rovnako vysoká rozvodovosť je v škandinávskych krajinách, v Litve, Estónsku. Smerom na juh rozvodovosť klesá.
Najmenej rozvodov je v Taliansku. Príčin je viac. Okrem toho, že v prísne katolíckej krajine sú rozvody spoločensky neakceptovateľné, sú finančne, ale aj časovo náročné. Počas rozvodového konania, ktoré niekedy trvá aj tri roky, si to páry neraz rozmyslia. Navyše, aj podpora detí zo strany otca je nízka.

Arabi to majú ľahké
Rozvod po arabsky je veľmi jednoduchý. Žiaden právnik či žaloba na súde sa nekoná. Manžel trikrát po sebe pred svedkom vysloví slová rozvádzam sa a je voľný!
Žena musí odísť, najčastejšie k rodičom a deti zostavajú u otca. Žena si môže ponechať len šperky, ktoré dostala od manžela v deň ich svadby. Rozvod je preto pre arabské ženy veľkou hrozbou: stratia deti, nemajú žiadne práva, budia verejný posmech, nemajú výhľad na ďalšie manželstvo. Sú úplne podriadené otcovi, bratovi alebo najstaršiemu príbuznému a stávajú sa hanbou pre celú rodinu.

Odkedy sa rozvádzame?
Rozvod bol legálny u všetkých starovekých národov. V starovekom Egypte stačilo, aby sa pre rozvod rozhodol jeden z partnerov. Po rozvode manželka od muža odišla aj so svojím majetkom. Pokiaľ sama rozvod nezavinila, mala nárok aj na odškodné.
V Grécku inicioval rozvod väčšinou muž. Stačilo, ak ženu obvinil z neplodnosti alebo z nevery. Žena sa mohla rozviesť len v prípade, ak bolo zrejme, že je týraná.
V starovekom Ríme boli rozvody na dennom poriadku. Žena mohla požiadať o rozvod aj vtedy, keď manžela povolali do vojny a ona nechcela ostať sama. „Ponechať manželku dobrému priateľovi - vlastnému či manželkinmu - sa stalo obľúbenou spoločenskou hrou," píše sa v Dejinách sexuality.

Pohľad na rozvod sa zmenil s kresťanstvom, ktoré považuje manželstvo za posvätný zväzok a rozvod za hriech. Benevolentnejší prístup priniesol až Luther a protestantizmus. Podľa Luthera ak bol jeden z manželov neplodný, ten druhý mal právo nájsť si nového partnera. Za prvý evanjelický rozvod sa považuje súhlas Luthera na odlúčenie grófa Filipa Hessenského od Kristíny Saskej, lebo bola neplodná.
V katolíckej cirkvi nemohol manželstvo rozviesť ani pápež, no mohol ho vyhlásiť za neplatné. Vďaka tomu mali pápeži veľkú moc aj nad panovníkmi, ktorí túto možnosť využívali najčastejšie. V 15. storočí žiadal o zrušenie manželstva francúzsky kráľ Ľudovít XII. Povolenie mu dal pápež Alexander VI., ktorý mal niekoľko nemanželských detí.
Problém nastal, keď pápež odmietol rozviesť anglického kráľa Henricha VIII. s Katarínou Aragónskou, ktorá Henrichovi porodila šesť dcér, no ani jedného syna. Urazený Henrich sa vyhlásil za najvyššiu hlavu anglikánskej cirkvi a rozviedol sa sám.

Katolícka cirkev: Radšej odluka ako páchané zlo
Katolícka cirkev považuje manželstvo za sviatosť, vzťah posvätený Bohom. „Manželstvo považuje za zmluvu o celoživotnom darovaní sa muža a ženy s cieľom vytvoriť rodinu a spoločne prežívať radosti i ťažkosti života," povedal hovorca KBS Marián Gavenda.
Katolícka cirkev pojem rozvod nepozná. V prípade katolíckych manželstiev je možná len tzv. odluka (manželia spolu nežijú). „Cirkev nemôže ani nechce manželov držať za každú cenu v neudržateľných situáciách, ktoré môžu v manželstve nastať. Alkoholizmus sprevádzaný s agresivitou voči druhej stránke alebo voči deťom je skutočným zlom protirečiacim dobru manželského spolužitia i výchove detí. Aby bolo toto dobro chránené, cirkev umožňuje manželskú odluku pri zachovaní zväzku."

O možnosti odluky hovorí kánon 1153 Kódexu kánonického práva: Ak niektorý z manželov vytvára veľké nebezpečenstvo pre telo alebo pre dušu druhej manželskej stránky alebo detí, alebo ináč veľmi sťaží spoločný život, poskytuje druhej stránke zákonný dôvod na odstúpenie na základe dekrétu miestneho ordinára, a ak hrozí nebezpečenstvo z oneskorenia, aj na základe vlastného rozhodnutia.
„Kto si myslí, že sa nachádza v takejto situácii, mal by vec konzultovať s miestnym kňazom, ktorý poradí ďalší postup," hovorí Gavenda. „Odlúčení manželia nemôžu vstúpiť do nového manželstva a ak sa skončí príčina odluky, majú sa vrátiť k spolužitiu."

V prípade, že manželstvo uzavreté v katolíckej cirkvi bolo občiansky rozvedené, rozvedení manželia sa už nemôžu po druhýkrát sobášiť v kostole. Ak vstúpia do druhého manželstva občianskym spôsobom, sú exkomunikovaní (vylúčení zo sviatostí). Až po smrti jedného z rozvedených manželov je možné uzavrieť nové sviatostné manželstvo.
Cirkev umožňuje ešte vyhlásiť manželstvo za neplatné, „nulitné". „O neplatnosti rozhoduje cirkevný súd, ktorý posudzuje, či pri uzatváraní sviatostného manželstva boli splnené základne podmienky, teda poznanie a sloboda." Je to však skôr zriedkavosťou, na Slovensku je takých prípadov niekoľko desiatok ročne. „Je to napríklad v prípade, ak by sa pri uzatváraní manželstva dokázal psychický alebo fyzický nátlak alebo jasne neúprimný úmysel jedného z partnerov," hovorí Gavenda.

Evanjelická cirkev: pre partnera, ktorý rozvod nezapríčinil, povoľuje nové manželstvo
„Podľa biblických poukazov je manželstvo Bohom ustanovené spolužitie muža a ženy - muž a žena sa majú stať v manželstve jedným telom. Je to zväzok jedného muža a jednej ženy na celý život," hovorí evanjelická farárka Anna Polcková.
Evanjelická cirkev pripúšťa odluku. „Sú okolnosti, za ktorých prestáva manželstvo plniť Bohom danú úlohu, prestáva byť bezpečným zázemím pre partnerov i deti. Existujú okolnosti, ako fyzické, psychické násilie, alkoholizmus... pre ktoré sa jeden z partnerov rozhodne pre rozvod, aby zabránil väčšiemu zlu," hovorí farárka. Dodáva však, že cirkev v každom prípade vedie partnerov k tomu, aby hľadali možnosti zmierenia a ďalšieho spolužitia, aby vytvorili stabilné zázemie najmä kvôli deťom.

„Ak však rozhodnutie partnerov vedie k rozvodu, rešpektujeme ho. Každý človek má na slobodné rozhodnutie právo. Má právo na odpustenie, na nový začiatok. Cirkev má, musí mať záujem, aby rozvodom predchádzala, ale odsúdiť človeka, ktorý situáciu, napätie v manželstve nezvládal, je plytké, neevanjeliové," hovorí farárka.
V protestantských cirkvách je možný nový cirkevný sobáš, ale len pre tú stránku v manželstve, ktorá je z ľudského hľadiska na rozvode nevinná. Dišpenz, čiže povolenie na cirkevný sobáš v takomto prípade môže dať dištriktuálny biskup.
V posledných rokoch je 15 - 20 percent sobášov na základe dišpenzu, čiže majú za sebou rozvod. Podľa Anny Polckovej je to dosť veľké číslo. „Stalo sa mi tiež, že som sobášila partnerov, ktorí sa rozviedli a po niekoľkých rokoch sa vzali znova. Priala by som si, aby sa takéto prípady opakovali," dodáva Anna Polcková.

Židovské náboženstvo: rozvod povolený
„Rozvod v židovských náboženských obciach bol od pradávnych dôb dovolený, inštitucionalizovaný a mal patričné právne a juristicke pozadie. Rozvod patril do rodinného pravá a spravovali ho rabíni. V Izraeli je to aj dnes tak," povedal hovorca Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku Jaroslav Franek.
"Rozvod sa považoval za krajné riešenie. Rabíni ho neodporúčali. V porovnaní s dnešnou sekularizovanou spoločnosťou sa nestával často, ale existoval," hovorí Franek. Koľko je takýchto rozvodov na Slovensku, povedať nevie. „Vzhľadom na malé počty členov obcí a vzhľadom na malú religiozitu ani nie je možné zodpovedať."

Psychológ: Desať percent ľudí sa pre manželstvo nehodí
Psychológ Centra poradensko-psychologických služieb v Prešove RADOMÍR WAROŠEK hovorí o rozvode a veciach s ním spojených.

Ako by ste zhodnotili vplyv rozvodu na psychiku človeka?
Zo všetkých životných zmien je rozvod hneď za úmrtím blízkej osoby druhým najväčším stresovým faktorom. Vplyv na psychiku je veľmi zreteľný, prináša neistotu, predchádzajú mu neraz bolestivé hádky, utrpenie. Pre deti je rozvod rodičov najnegatívnejšie pôsobiacim faktorom, ktorý ovplyvňuje ich emocionálne prežívanie, úroveň sebavedomia a sebadôvery. Existujú aj situácie, v ktorých môže byt rozvod oslobodením sa jedného z partnerov, napríklad pri alkoholizme partnera či pri násilí.

Sú na tom rozvedené ženy horšie ako rozvedení muži?
Väčšinou áno, ale neplatí to všeobecne. Závisí to od toho, čo pre koho rozvod znamená. Na jednej strane môže byt žena na tom horšie preto, lebo bude mať problémy s peniazmi, výchovou detí, každodennou zodpovednosťou a so spoločenským stereotypom - rozvedená žena rovná sa možné problémy. Na strane druhej môže byt na tom psychicky lepšie ako v manželstve, ktoré bolo deštruktívne, plné konfliktov či násilia.

Prečo väčšinu návrhov na rozvod podávajú ženy?
Žena sa zvykne správať rozvodovo radikálnejšie ako muž. Určitý čas zvláda problémy, ale keď „dozrie čas", postaví sa k rozvodu rozhodnejšie. Ak je skutočne presvedčená o jeho potrebe, tak koná a je pripravená na zmenu. Bežný muž sa naopak zmenám vyhýba. A keďže rozvod je situáciou, ktorá mení dovtedajší spôsob života, viac s tým otáľa.

S akými najčastejšími problémami sa vo svojej praxi v súvislosti s rozvodmi stretávate?
Ak sa jeden z partnerov rozviesť chce a druhý nie. Problémom je aj, ako to oznámiť deťom, upraviť styk s deťmi, a vôbec naučiť dvoch rozhádaných partnerov pohltených konfliktnými situáciami spolupracovať, vedieť sa dohodnúť na veciach, ktoré ich budú sprevádzať po celý život, aj po rozvode. Zabúda sa totiž, že aj keď dvaja manželia prestanú byt partnermi, ostávajú naďalej rodičmi, a musia preto vedieť nekonfliktne komunikovať o témach, ktoré sa týkajú ich rodičovstva. Ženy mávajú strach podať návrh na rozvod, pretože partneri sa im vyhrážajú. Vtedy dávame klientkám k dispozícii kontakty na sieť organizácií, ktoré im môžu pomôcť a zároveň pracujeme na posilnení sebadôvery a schopnosti prelomiť bariéru strachu, ktorú v nich ich partneri živia.

Ktoré sú najčastejšie najväčšie príčiny rozvodov?
Môžem začať vtipom, že najčastejšou príčinou rozvodu je uzavretie manželstva. Ak ľudia vstupujú do manželstva neuvážene, bez toho, aby sa hlbšie poznali. Niekedy sa manželstvo nevydarí, pretože ho uzavrie osoba, ktorá nie je schopná vytvorenia trvalého vzťahu založeného na dôvere, tolerancii a pochopení. V populácii existuje približne 10 percent ľudí nevhodných pre manželstvo. Ide o osobnosti, u ktorých sa prejavujú extrémne povahové rysy a sklony, ako silná žiarlivosť, závislosť, výbušnosť, hystéria, pedantnosť, egocentrizmus, násilníctvo. Tieto typy sú pre uzavretie manželstva doslova nevhodné. Inokedy sa manželstvo rozpadne lebo bolo uzavreté z nesprávnych dôvodov, napríklad ak je motívom sobáša prianie čo najrýchlejšie opustiť rodičovský domov, alebo nechcené tehotenstvo. Medzi najuvádzanejšie dôvody rozvodu patri vzájomné odcudzenie sa a nesúlad pováh, alkoholizmus, nevera, násilie - fyzické, psychické, ekonomické, zasahovanie rodičov - svokrovcov do spolužitia dvoch ľudí, nezáujem o rodinu a deti, nesúlad v sexuálnom živote...

Bodový rebríček stresu
(Situácia Počet bodov)
Smrť partnera 100
Rozvod 73
Rozchod s partnerom 65
Väzenie 63
Smrť blízkeho človeka 63
Choroba, úraz 53
Uzavretie manželstva 50
Preradenie v zamestnaní 47
Zmierenie sa s partnerom 45
Odchod do dôchodku 45
Choroba v rodine 44
Tehotenstvo partnerky 40
Sexuálne problémy 39
Zmena postavenia v zamestnaní 39
Narodenie dieťaťa 39
Zmena vo finančnej oblasti 38
Smrť blízkeho priateľa 37
Zmena zamestnania 36
Partnerské hádky 35
Pôžička 31
Dlžoby 30
Väčšia zodpovednosť v zamestnaní 29
Odchod dieťaťa z domu 29
Konflikty so svokrovcami 29
Mimoriadny úspech 29
Strata zamestnania 26
Začatie/ukončenie štúdia 26
Zmena osobných návykov 24
Konflikty s nadriadenými 23
Zmena pracovných stereotypov 20
Zmena bydliska 20
Skúšky v škole/práci 20
Zmena sociálnych aktivít 19
Zmena spánkového režimu 16
Zmena stravovacích návykov 15
Dovolenka 13
Vianoce 12
Pokuta za dopravný priestupok 11
Zdroj: Křivohlavý, J.: "Jak zvládat stres"

Nie vždy musí ísť len o rozvod partnerov - v Spojených štátoch sa rozvádzal aj syn so svojím otcom. Súd 14-ročného Patricka Hollanda (na fotografii so svojimi opatrovníkmi) "rozviedol" s otcom, ktorý pred šiestimi rokmi zavraždil jeho mamu, kým chlapec spal vo vedľajšej izbe.

Autor: Text: MIRKA KERNOVÁ, FOTO: TASR/AP