WASHINGTON. Po tomto turnaji už málokto pochyboval, že v Rusku vyrastá veľký hokejový talent.
Sedemnásťročný Alexander Ovečkin sa zúčastnil MS v hokeji do 18 rokov, ktoré sa v roku 2002 konali v Piešťanoch a Trnave.
Pri výhre 6:1 v základnej skupine nad slovenským výberom dal štyri góly.
Rusko nakoniec na turnaji získalo strieborné medaily. Ovečkin sa stal najproduktívnejším hráčom turnaja, v 8 zápasoch nastrieľal 14 gólov. Bol na začiatku svojej jagavej kariéry.
V nedeľu prekonal ruský útočník bradatý rekord Waynea Gretzkého a stal sa najlepším strelcom histórie NHL. Na konte má 895 gólov.
VIDEO: Rekordný 895. gól Alexandra Ovečkina a následné oslavy
„Hokej v Amerike nie je až tak populárny ako americký futbal či basketbal. Ovečkin po rekorde dostane 24 hodín slávy," myslí si bývalý ruský novinár Slava Malamud.
Odmalička preukazoval veľký talent
Alexandr Michajlovič Ovečkin sa narodil 17. septembra 1985 v Moskve do športovej rodiny. Jeho rodičia boli úspešní sovietski športovci a príkladní ruskí občania.
Matka, Taťjana Ovečkinová, je dvojnásobná zlatá olympijská medailistka (1976, 1980) a majsterka sveta (1975) v basketbale. Otec Michail bol futbalista.
Alexander mal dvoch starších bratov, Sergeja a Michaila. Ich matka cítila, že práve najmladší syn je predurčený stať sa veľkým športovcom.
Alexandrovi učaroval hokej ešte v čase, keď nevedel poriadne rozprávať. Mal iba dva roky, keď v miestnom hračkárstve narazil na malú hokejku, ktorú nechcel pustiť z ruky.
Odvtedy zanietene sledoval každý prenos v televízii. Keď mal osem rokov, rodičia ho zapísali do hokejovej školy. Aj na popud staršieho brata Sergeja, ktorý ho k hokeju svedomito viedol.
Keď mal Alexander 10 rokov, Sergej zahynul pri autonehode. „Priviedol ma k hokeju. Každý gól a moja radosť tak nesú i jeho rukopis,” povedal neskôr Ovečkin.
Od mládežníckych čias udivoval obrovským nasadením a silou. I preto bol v každej vekovej kategórii najlepším hráčom.
Kým jeho rovesníci zbierali po turnaji hokejky, Alexander na to nemal priestor. V rukách takmer vždy niesol nejakú trofej.
V Moskve mali o jeho talent záujem najväčšie hokejové značky - CSKA i Spartak. Ovečkin si však vybral Dinamo.
Do profesionálneho hokeja naskočil v šestnástich. Za klub odohral 22 zápasov a nazbieral štyri body. Omnoho viac zaujal hokejový svet na spomínanom šampionáte do 18 rokov na Slovensku.
Kým v Piešťanoch získal „iba” striebro, o rok neskôr mu na MS v hokeji do 20 rokov zavesili na krk zlato. Prvé a jedno z mnohých.
Sedemnásťročný vymazal všetky slávne mená sovietskej a ruskej histórie, slávny tréner Viktor Tichonov ho povolal do seniorského výberu. Vekom tínedžer sa zaradil medzi najlepších.
Chceli ho draftovať o rok skôr
Ovečkin bol ako dieťa oddaných Sovietov odmalička vedení k láske k vlasti. A kým na ruskom ľade odhodlane trénoval a prekonával jeden rekord za druhým, vo svojej detskej izbe sníval o NHL, pričom si schovával kartičky najlepších hráčov.
V obľube mal predovšetkým jedného hokejistu, jeho idolom sa stal Mario Lemieux.
Chýry o jeho nepochybnom talente a hokejovom ume sa rozniesli aj do zámoria. Jeho hra nemohla uniknúť pozorným skautom najlepšej ligy sveta.
Meno Ovečkin zaznelo na drafte už v roku 2003, keď si ho v 9. kole vybrala prezieravá Florida. Alexander však nemal dosť rokov, a tak NHL tento pokus o výber zatrhla.
O rok neskôr už bolo jasné, kam jeho kroky budú smerovať. Lotériu vyhral Washington. Klub z hlavného mesta USA si brúsil zuby na ruský megatalent a dočkal sa.
Capitals si vybrali Ovečkina ako jednotku draftu v roku 2004. Pre výluku si ale na svoj debut musel počkať.
Prvý zápas v NHL odohral 5. októbra 2005. Columbusu strelil dva góly a Washington triumfoval 3:2. Vtedy ešte málokto tušil, že práve tieto dva presné zásahy budú predzvesťou „niečo veľkého”.
Dlhá cesta za Stanleyho pohárom
Ovečkin v premiérovom ročníku dokázal nastrieľať ťažko uveriteľných 52 gólov a dokopy mal 106 bodov. Totálne ovládol Calderovu trofej pre najlepšieho nováčika.
Z mladého Rusa sa stal okamžite stroj na góly. V druhom ročníku zaťažil kontá súperov 46-krát, o rok na to dosiahol famóznych 65 presných zásahov. Po vyše desaťročí sa našiel v lige hráč, ktorý pokoril métu 60 gólov.
Výsledných 112 bodov mu zabezpečilo Art Ross Trophy pre najproduktívnejšieho muža ročníka. Túto trofej vyhral iba raz. V sezóne 2007/08 získal takisto aj Hart Trophy pre najlepšieho hráča sezóny.
Cenu MVP získal aj o rok neskôr a potom ešte v sezóne 2012/13. Najlepším strelcom ligy sa stal celkovo deväťkrát, najviac v histórii. Naposledy pred piatimi rokmi.
Jeho symbolom sa stal pravý kruh v útočnom pásme, ktorý si symbolicky prenajal na dlhé roky. Súperi, oboznámení s tým, že práve v tom mieste „úraduje”, akoby nevedeli nájsť zbraň, ktorá by ho zastavila.
Aj keď na individuálnom poli zbieral úspechy, sen, pre ktorý do NHL prišiel, mu stále unikal.
Washington vždy končil v úvode play-off, maximálne sa dostal do 2. kola. Aj napriek tomu, že často patril medzi favoritov.
Fanúšikom Capitals nepomáhal ani fakt, že Ovečkinov úhlavný rival, Sidney Crosby, slávnu trofej vyhral trikrát.
Na striedačke sa menili tréneri, popri Ovečkinovi zase útočníci. Výsledok ale zostával stále rovnaký.
Washington mal opakovane silné mužstvo, so sólistom Ovečkinom ale nedokázal konkurovať kompaktnejšie hrajúcim súperom.
Leitmotívom sa stal pohľad na sebavedomého Rusa, ktorý s kyslou tvárou krčí ramenami a márne hľadá dôvody skorého konca sezóny. Potom si zbalil hokejový vak a odletel posilniť zbornú.
Ovečkin akoby dlho nechápal, že kolektívny úspech môže dobyť iba celé mužstvo, nie individuálna hviezda, za ktorú sa pasoval.
Postupná premena na obstojného tímového hráča začala až v čase, keď Washington prebral tréner Barry Trotz.
Z Ovečkina sa nestal úplný obojsmerný forvard, ale pod Trotzom začal plniť veci, pre ktoré ho v minulosti kritizovali aj vlastní spoluhráči. A zabralo to.
Hviezdy mu dopriali v sezóne 2017/18. Washington vyhral Metropolitnú divíziu. V play-off postupne vyradil Columbus, Pittsburgh, Tampu Bay a vo finále zdolal Vegas.
VIDEO: Alexander Ovečkin po výhre vo finále play-off
Ovečkin vyhral Stanleyho pohár po 13 rokoch pôsobenia v klube. „Som najšťastnejší človek na svete,” hovoril v absolútnej eufórii.
„Na tento moment sme čakali naozaj veľmi dlho. Vlastne od prvého dňa. Na úvodnej schôdzke mi majiteľ klubu Ted Leonsis hovoril, že raz vyhráme,” usmieval sa Ovečkin, ktorý vlastníka Capitals so spoluhráčmi vyhadzoval „do nebies”.
Rusku nikdy nepovedal nie
Ovečkin sa nikdy neodklonil od rodnej krajiny. Ani po rokoch v Amerike, kde bol od začiatku celebritou, a status hviezdy si užíval.
Do Ruska sa vždy rád vracal a pre reprezentáciu si vždy našiel čas. Ovečkina do národného tímu nemuseli volať, s ochotou prišiel sám. Neraz sa stalo, že prvý volal trénerovi, či má pre neho miesto v šatni.
Kým v juniorských časoch zabezpečil Rusku štyri cenné kovy, v seniorskom tíme zbierku rozšíril o poriadny kus.
Prvýkrát hral na MS v hokeji v roku 2004. Odvtedy štartoval na svetovom šampionáte 13-krát, so zbornou vyhral deväť medailí, z toho tri najcennejšie.
Naposledy sa predstavil na MS v hokeji v roku 2019 na Slovensku, kde s tímom získal bronz.
Rusko reprezentoval aj na Svetových pohároch 2004 a 2016, zahral si aj na troch olympijských hrách.
Najväčšie sklamanie prežil pred jedenástimi rokmi v Soči, kde Rusko stroskotalo vo štvrťfinále proti Fínsku.
„Chcem sa ospravedlniť fanúšikom. Maximálne raz za život je šanca reprezentovať svoju krajinu na olympiáde v domácom prostredí a my sme nedosiahli očakávaný výsledok a nezískali medailu,” hovoril sklamane.
Posledný sen
Ovečkin vyhral MS v hokeji, Stanleyho pohár, je najlepší strelec NHL všetkých čias, ale jedna trofej mu stále uniká.
Na prahu štyridsiatky stále sníva o tom, že vyhrá olympijské zlato.
Kým niektorí hokejisti považujú za najväčšie hokejové víťazstvo Stanleyho pohár, pre patriota z Moskvy to neplatí.
V Rusku sa vždy počítajú cenné kovy v reprezentačnom drese, to platí od čias Sovietskeho zväzu. A najväčší hrdina ruského národa má pri olympiáde veľkú nulu.
Medaila mu unikla v Turíne, vo Vancouveri a taktiež v Soči. Odvtedy nemal príležitosť predstaviť sa na najväčšom športovom sviatku.
Keď v roku 2018 NHL odmietla účasť hráčov z NHL na olympiáde v Pchjongčchangu, vo vyhlásení uviedol, „že je to na hovn*”.
„Najdôležitejšie je mať na pamäti, že deti majú svoje sny,” písal Ovečkin.
V roku 2021 mu končila v NHL zmluva a dlho sa špekulovalo o tom, že ruský “bohatier” sa vráti domov. Aj preto, aby mohol v roku 2022 dostať šancu zabojovať o medailu na ZOH.
„Moja zmluva s Washingtonom vyprší a nikdy som sa netajil, že zvažujem viac možností, čo bude potom,” uviedol v tom čase.
Napokon pokušeniu odolal a ostal v NHL. Aj pre rekord Waynea Gretzkého, ktorý má teraz úspešne za sebou.
Putinova „bábka”
Domov sa chce ale vrátiť čo najskôr, spoločne s manželkou Anastiasiou a dvoma synmi Sergejom a Iľjom. Po prekonaní historického zápisu ich v Amerike už nič nedrží.
V nedávnom rozhovore pre ruský portál Sport Express priznal, že „s najväčšou pravdepodobnosťou sa vráti do Dinama, pokiaľ mu to zdravie dovolí”.
Uviedol, že nedodrží ani svoj aktuálny kontrakt, ktorý by sa mal skončiť až na konci budúceho ročníka.
V Moskve by ho privítali s otvorenou náručou. Doteraz bol predsa najlepším veľvyslancom krajiny.
V zámorí sa o ňom často písalo ako o fajn chlapíkovi, čo zbožňuje hokej, dá si pár pív a zabaví sa so svojimi spoluhráčmi.
Svoju auru si postavil na tom, že chce byť, aj podľa vlastných slov, dobrý človek.
Obdivovatelia po prekonaní rekordu nekriticky jasajú: „Sme svedkami historickej chvíle! Ovi je najlepší kanonier všetkých čias.”
NHL ho oslavuje, zažíva hodiny slávy. A iba sem-tam sa niekde v komentároch mihne pripomienka jeho vzťahu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý už viac ako tri roky vedie vojnu na Ukrajine.
Ovečkin Putina v minulosti viackrát verejne podporil. Fotku s ním má stále aj na svojom instagramovom profile.
Neodstránil ju ani po svojom jedinom verejnom vyjadrení, pri ktorom vo februári 2022 skrúšeným hlasom povedal, že nechce vojnu.
Odvtedy sa ho zámorskí reportéri na dianie na Ukrajine nespýtali. Capitals okolo neho vytvorili bublinu, vojna nie je téma ani pre vedenie NHL.
Oslavy rekordu neprebiehajú len v zámorí, ale aj doma v Rusku, kde mu čelní predstavitelia štátu možno už pripravujú audienciu.
Ovečkinov otec Michail v minulosti uviedol, že jeho Saša sa raz stane ministrom športu, alebo dokonca prezidentom. Ten súčasný má pre neho už určite pripravené nejaké miesto.
Tabuľky NHL
Východná konferencia:
Západná konferencia:
