Kompromis sa nepodarilo dosiahnuť už minulý pondelok. Rokovania preto o týždeň predĺžili.
Včerajší deň pripomínal situáciu z minulého týždňa. Kurdskí a šiítski zástupcovia v komisii na vypracovanie ústavy chceli text parlamentu predložiť, znovu však narážali na odpor sunnitov. Tentoraz však bolo podľa agentúr pravdepodobné, že návrh posunú parlamentu aj bez ich súhlasu.
Návrh, na ktorom sa dohodli väčšinoví šiíti a Kurdi, hovorí o Iraku ako o federatívnej, demokratickej parlamentnej republike. Stupeň a spôsob federálneho usporiadania však nijako nešpecifikuje, rozhodnutie ponecháva na neskôr. Podľa pozorovateľov ide o ústretový krok voči sunnitom, ktorí sú rezolútnymi odporcami federácie.
Menšinoví sunniti, ktorí dominovali v Iraku počas vlády Saddáma Husajna, sa obávajú, že by mali vo federatívnom štáte ešte menší vplyv ako teraz. Chcú zabrániť predovšetkým tomu, aby zisky z ropných polí na severe a juhu krajiny, neplynuli iba šiítom a Kurdom.
Podľa sunnitského člena komisie Saleha al-Mutlaka nie je predložený návrh žiadnym kompromisom. Tým by bolo iba to, ak by z neho federáciu vynechali.
"Odsúhlasený návrh ústavy predložíme parlamentu a očakávame, že získa širokú podporu, ktorá bude zahŕňať aj sunnitov," vyhlásil šiítsky podpredseda parlamentu Hussajn Šahiristání. Aj iní šiítski politici predpokladali, že návrh získa "omnoho väčšiu" ako len jednoduchú väčšinu.
No hlavný sunnitský vyjednávač Ijád al-Samarraí tvrdil niečo iné: "Toto je ich (šiítska) verzia ústavy. Neakceptujeme ju v terajšej podobe. Potrebuje príliš mnoho dodatkov," povedal.
Hlavným motívom na predloženie návrhu do parlamentu je zrejme hrozba, že v prípade nedohody, parlament rozpustia. V parlamente sa dá ústava schváliť jednoduchou väčšinou, v plánovanom referende však stačí na jej zamietnutie nesúhlas troch z 18 irackých provincií. A s textom bez odobrenia svojimi politikmi nebudú sunnitské provincie nikdy súhlasiť. (ma, reuters)
