Hoci film Arsene Lupin vznikal ako europuding, s kapitálovou účasťou Veľkej Británie, Španielska aj Talianska, jednoznačne je francúzsky. V krajine, ktorá je kolískou kinematografie a oddávna umožňovala vznik kriminálnych, mysterióznych i fantastických snímok, sa v posledných rokoch vyformoval svojrázny druh výtvarne vysoko štylizovaných trilerov.

Spájajú v sebe veci zdanlivo protikladné. Akciu, mystiku, detektívnu zápletku miešajú do posledného detailu s prepracovanými charaktermi, štylizovaným herectvom a bizarnou atmosférou, v ktorej sa snúbi pôvab naivného gýča s jazykom a postupmi príznačnými pre sofistikované filmové umenie. Napriek tomu, že táto poetika je v priamom protiklade proti prvoplánovanému realizmu a blíži sa skôr surrealizmu, dokáže diváka zaujať a presvedčiť. Umožňuje rozprávať napínavé dobrodružné príbehy.

To, čo ako francúzsky postmodernizmus vtipne a novátorsky pred pätnástimi rokmi etablovali Marc Caro s Jeanom-Pierrom Jeunetom (Delikatesy), do sveta umeleckého filmu vniesol majster Eric Rohmer (L' Anglaise et le duc) a do podoby jarmočných farbotlačí rozvinul tvorca digitálnych trikov z Delikates Pitoff ako režisér filmu Vidocq , našlo v oblasti filmovej zábavy pokračovanie u Christopha Gansa v Bratstve vlka, ale i v Purpurových riekach Mathieua Kassovitza.

Aj sám režisér Jean-Paul Salomé má na čo nadväzovať, veď roku 2001 režíroval fantastický horor Belphegor. Lupič - gentleman Arsene Lupin je tradičnou extrapoláciou túžby prostých ľudí po spravodlivosti. Poznáme ju v podobe Robina Hooda, Jánošíka, Zorra, Nikolu Šuhaja a rôznych ďalších hrdinov, ktorí bohatým brali a chudobným rozdávali.

Literárnym otcom Lupina je Maurice Leblanc (1864 - 1941). K čitateľom sa po prvý raz dostal roku 1905 (L'arrestation d'Arséne Lupin) a už o tri roky ho autor postavil zoči-voči samému veľkému Sherlockovi Holmesovi v románe Arséne Lupin Versus Holmlock Shears. V roku 1909 po prvý raz ožil čitateľmi milovaný lupič i na filmovom plátne. Dnes poznáme dve desiatky lupinovských filmov. Nechýbajú medzi nimi diela americké, ruské, talianske, ba roku 1979 sa Leblancom inšpiroval aj japonský animátor Hayao Miyazaki (Rupan sansei: Kariosutoro no shiro).

Ako režisér Salomé predviedol už v Belphegorovi, humor mu príliš nevonia. Napriek poetike, ktorá je sama osebe spochybnením vážnosti, lebo zveličuje umelosť, neskutočnosť, fantastickosť, Salomé odmieta čo i len náznak humorného odstupu, nadhľadu. A tak, hoci Zlodej gentleman je zmesou všemožných motívov, ponášok, odkazov i parafráz, grófom Monte Christo počnúc a Fantomasom končiac, nájdeme tu alchymistov rovnako ako slobodomurárov či anarchistov, bojové umenia i romantiku v štýle Angeliky, markízy anjelov, neobjavíme v celom filme jediný vtip, nič, na čom by sme sa mohli čo i len pousmiať.

Preto i Romain Duris, Kristin Scott Thomasová a ďalší pôsobia skôr umelo a pateticky než zábavne. Pri nadpriemernej dĺžke 131 minút tak môže zábavychtivý divák i napriek vizuálnej atraktivite a dobrodružnému príbehu nadobudnúť dojem, že ho Arsene Lupin okráda - o čas.