Frankfurt nad Mohanom 28. augusta (TASR) - Izraelský spisovateľ Amos Oz (66) si dnes vo Frankfurte nad Mohanom prevzal tohtoročnú Goetheho cenu, ktorú udeľuje toto nemecké mesto. Ocenenie spoločne so šekom na 50.000 eur odovzdala laureátovi starostka Petra Rothová v miestnom chráme Paulskirche. Práve na tomto mieste si všestranný autor prevzal už v roku 1992 Cenu mieru Nemeckého knižného obchodu.
Príslušné kuratórium označilo v zdôvodnení udelenia Goetheho ceny Amosa Oza za "jedného z najvýznamnejších autorov súčasnosti" zdôrazniac značnú tematickú pestrosť a štylistickú virtuozitu jeho celoživotného prozaického a esejistického diela, za ktoré mu spomínanú cenu udelili.
Petra Rothová ocenila vo svojom dnešnom vystúpení Amosa Oza ako neúnavného bojovníka proti fundamentalizmu a radikalizmu.
Samotný laureát okrem iného zdôraznil, že schopnosť vžiť sa do postavenia iných je veľmi účinným prostriedkom proti fanatizmu a nenávisti. "Podľa môjho názoru nie je hlavným zlom vo svete vojna samotná, ale agresia," konštatoval a dodal, že práve agresia stojí pri zrode všetkých vojnových konfliktov.
Amos Oz, ktorého viaceré diela sú vďaka prekladom do slovenčiny i češtiny dostupné aj na slovenskom knižnom trhu, uzrel svetlo sveta v rodine ruských prisťahovalcov v Jeruzaleme ako Amos Klausner. Po matkinej samovražde opustil rodný dom a odišiel do jedného z kibucov, kde si zvolil aj nové priezvisko, ktoré je v hebrejčine synonymom sily.
Od roku 1986 žije v Negevskej púšti.
Spisovateľ má na konte viac ako 15 románov a iných literárnych diel, ktoré boli preložené do 30 jazykov. Navyše je autorom početných článkov o spoločenských, politických a psychologických aspektoch vývoja v jeho vlasti.
Goetheho cena, ktorú udeľuje s trojročnou periodicitou od roku 1927 významný nemecký literárny kritik Marcel Reich-Ranicki (2002), je pre Amosa Oza tretím ocenením v krátkom časovom úseku. Nedávno dostal literárnu cenu nemeckého denníka Die Welt a rakúsku Cenu Bruna Kreiského za politickú knihu. Medzi laureátmi Goetheho ceny figurujú tak rozdielne osobnosti ako napríklad Sigmund Freud (1930), Ingmar Bergman (1976) alebo Ozov nemecký profesijný kolega Siegfried Lenz (1999).
Izraelský spisovateľ sa označuje za "vyliečeného fanatika", nie však pacifistu. Za jeho životnú prácu je označovaný jeho autobiograficky ladený román Príbeh o láske a temnote, za ktorý mu už vlani udelili dve spomínané prestížne ceny.
