Ľubica Rybárska,
operná speváčka, manželka Vladimíra Gigaca
Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
Bolo to počas študentských rokov na VŠMU. Stretli sme sa a chodili sme spolu ďalšie dva roky do konca môjho štúdia.
A potom?
Nastúpila som do opery SND. Bola to záťaž, pretože ihneď som spievala v Mascagniho opere Sedliacka česť. Núkali mi aj ďalšie ťažké úlohy a tak som si povedala, že radšej ostanem hneď tehotná.
Nechcelo sa vám pracovať?
Naopak. S dieťaťom, ktoré by prišlo na svet neskôr, by som bola ťažko zvládala kariéru opernej speváčky.
Dátum svadby?
28. apríl 1984. Bolo na nej 28 ľudí, pretože som jedináčik, ktorý nemá veľa príbuzných. Bolo však veselo.
Aká je deľba práce v domácnosti?
Ak je treba zaberie manžel, ktorý ma vždy dokázal dobre zastúpiť počas mojich zahraničných výletov aj vtedy, keď bol syn malý. Teraz už je dospelý, takže je všetko ľahšie.
Aj navarí?
Pravdaže, všetko som ho naučila.
Má rád operu?
Hádam áno.
Čo počúva najradšej?
Mňa, rovnako ako syn. Odmalička vyrastal v prostredí opery a keď som ho čakala, spievala som Sedliacku česť.
Kde a ako sa vám spolu býva?
Veľmi dobre sa nám býva v bratislavskej Petržalke. Nezáleží predsa kde človek býva, ide skôr o to - s kým.
Kde trávite voľný čas?
Ak je zlé počasie doma alebo na chalupe, keď je krásne ideme k vode.
A vy sama?
Nepoznám taký voľný čas.
Kde ho podľa vás trávi váš manžel?
Keď som zaneprázdnená, na rybách.
Obľúbená reštaurácia, kaviareň?
Najradšej mám domácu kuchyňu. Zeleninu na rôzne spôsoby a ryby.
Na čo najradšej míňate peniaze?
Na nový parfém, na šaty, topánky, na veci do domácnosti. Aj na prerábanie bytu. Skôr, než manželovi poviem, že ideme prerábať, nakúpim, aby už nemohol cúvnuť.
A váš manžel?
On je skromný človek. Keby záležalo od neho, nemuseli by existovať krčmy, ani cestovné kancelárie.
Na ktorý výlet s manželom najradšej spomínate?
Keď bol syn malý, chodievali sme často na Elbu do píniových lesov. Rada nato spomínam, aj ako sme syna učili plávať v mori a ako sme sa striedali počas cesty za volantom.
Z čoho ste sa spolu naposledy tešili?
Z jeho úlovku na Dunaji - počas pätnástich minút chytil dvoch krásnych zubáčov - 80 a 75 centimetrových. Nestíhala som behať od udíc k metru.
Počuli ste o svojom manželovi nejakú klebetu - a čo vy nato?
Je stále so mnou, takže nik o ňom nemôže povedať nič, čo by som nevedela. Žijeme v uzavretom rodinnom kruhu a nechodievame ani po náštevách. Stačí nám príroda a opera.
Sopranistka Ľubica Rybárska v roku 1983 nastúpila ako sólistka do Opery SND. Spievala Katrenu v Suchoňovej Krútňave, Michaelu z Carmen, Alžbetu v Don Carlosovi. V roku 1988 sa stala víťazkou prestížnej svetovej Pavarottiho speváckej súťaže v USA, čo jej otvorilo dvere na mnohé významné zahraničné festivaly, koncertné a operné scény. Vlani začala učiť spev na HTF VŠMU a v Opere SND ju čaká titulná úloha princeznej Turandot v rovnomennej opere G. Pucciniho.
Vladimír Gigac,
technik, manžel Ľubice Rybárskej
Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
Už je to dvadsaťtri rokov, čo som zbadal pekné dievča, ktoré som oslovil a pozval na rande. Bolo to pred domom Ľubkinej mamy, ktorá vždy pozerala z okna, našťastie iba vtedy nie.
Kam ste ju pozvali?
Na víno, ale odmietla. Tak sme sa boli poprechádzať a dohodli sme si ďalšiu schôdzku.
Poznali ste nejaké opery, kým ste stretli manželku?
Videl som Svätopluka a na Novej scéne viacero operiet.
Dátum svadby?
28. apríla 1984. Veselili sme sa na chate v Limbachu a dobre sme si zatancovali.
V akej opernej postave sa vám manželka najviac páči?
Ako Santuzza v Sedliackej cti. Bol som pritom, keď ju spievala v Salzburgu a videl som ju toľkokrát, že už ju viem naspamäť.
Ako na vás pôsobí operný svet manželky?
Aj keď som technický typ, už ako malý chlapec som hrával na gitaru a spieval som. Navyše Mikuláš Gigac - zberateľ zvoncov z Horehronia je môj strýko. Mám k hudbe vrelý vzťah.
Aká je deľba práce v domácnosti?
Keď manželka hosťovala v zahraničí, musel som sa postarať o všetko doma sám. Teraz sa staráme sami o seba a povinnosti si rozdelíme podľa toho, kto má čas.
Kde trávite voľný čas?
Mám ho málo a tak ho trávim s manželkou. Chodievame na chalupu, kde je veľa povinností. Občas som sám a vtedy idem na kajak, na bicykel alebo do posilnovne.
Kde ho podľa vás trávi vaša manželka?
Chodieva po obchodoch. Pred premiérou špekuluje ako si upraviť kostým, aby to mala lepšie, ako druhé. Alebo leží pri televízii a premýšľa, akú robotu by mi ešte vymyslela.
Na čo najradšej míňate peniaze?
Na rybárske návnady a náčinie.
A vaša manželka?
Rovnako ako ja chodieva po rybárskych obchodoch a vymýšľa, čím by ma potešila. A míňa na typicky ženské záležitosti. Niekedy si myslím, že to nakupovanie je až choroba.
Na ktorý výlet s manželkou najradšej spomínate?
Všetky naše dovolenky boli fajn, ale pre mňa bolo ohromné byť s ňou v Salzburgu, Madride, Oslo alebo v Paríží, kde spievala po boku Pavarottiho.
Z čoho ste sa spolu naposledy tešili?
Na chalupe sme si sami prerábali kúpeľňu a podarilo sa nám to zvládnuť aj bez odborníkov. To nám obom zdvihlo náladu. Teraz sa tešíme z toho, aká je pekná.
Počuli ste o svojej manželke nejakú klebetu - a čo vy nato?
Nechodievame tam, kde sa šíria klebety. Od toho a od politiky obaja bočíme. Radšej vedieme zdravý život.
Vladimír Gigac pochádza z Bratislavy, kde vyštudoval strojnícku priemyslovku. Pracoval ako konštruktér vo Výskumnom ústave zváračskom, dlhý čas vo Figare, prešiel rôznymi zamestnaniami, istý čas bol aj nezamestnaný. Momentálne pracuje vo verejnej správe. S Ľubicou Rybárskou má syna Martina (20), ktorý študuje dirigovanie na HTF VŠMU u profesora Ondreja Lénarda. V spoločnej domácnosti žije i kocúr Cicušiak.
Autor: Barbora Laucká/ Foto: DESANA DUDÁŠOVÁ
