Rodák z Tajova, odchovanec Banskej Bystrice a muž, ktorý na výslnie vyletel v Interi Bratislava a v Radolského dvadsaťjednotke, VRATISLAV GREŠKO (24. 7. 1977), sa teší na nadchádzajúce kvalifikačné stretnutie o postup na MS 2002 s Tureckom v Istanbule a myslí si, že na štadióne Ali Sami Yen, ktorý patrí chýrnemu klubu Galatasaray, nemusíme prehrať. Greško má za sebou v krátkom čase skvelý rozlet do ďalšej kariéry. Je to momentálne najdrahší slovenský futbalista. V roku 1999 prestúpil do Bayeru Leverkusen za 51 mil. Sk a o rok ho Nemci predali do jednej z najlepších líg na svete, do talianskej Serie A a do chýrneho Interu Miláno, už v prepočte za 227 mil. Sk. Greško dostáva postupne šancu. V reprezentácii Jozefa Adamca má v kvalifikácii zatiaľ za sebou iba 32 minút v zápase so Švédskom, v ktorom vystriedal Ľubomíra Moravčíka (ten sa potom rozlúčil s reprezentáciou) a výkonom i prístupom vtedy dvihol tento muž s vychýrenou ľavačkou náladu v mužstve i na Tehelnom poli.
Prichádzate na svoj druhý a tretí kvalifikačný zápas. S akým cieľom?
„Na každý zápas idem s cieľom vyhrať ho. Až samotný zápas však ukáže, nakoľko je to reálne. Ale pokúsiť sa treba, to je povinnosť. Myslím si však, že by sme boli spokojní, ak by sme zo zápasov v Turecku a doma s Azerbajdžanom získali štyri body.“
Je podľa vás možné vyhrať aj v Turecku?
„Je. Turkom však nesmieme dať priestor. Treba sa zomknúť, sústrediť. Musíme byť súdržní a podať stopercentný disciplinovaný výkon podporený sebavedomým prejavom. Potom sa uvidí. Turci sa nemusia presadiť. Idú jasne na víťazstvo a to ich môže ťažiť. Z toho môžeme získať my. Všetko ale záleží od toho, ako sa zápas rozbehne.“
Neobávate sa známeho búrlivého tureckého publika?
„Pre každého futbalistu je podľa mňa dobré, ak hrá pred vypredaným hľadiskom. To ho môže vyburcovať správnym spôsobom i smerom.“
Najnebezpečnejším hráčom súpera je váš kolega z Interu Miláno Hakan Sükür. Ako na neho?
„Hakan sa vie skvele orientovať v šestnástke, je nebezpečný strelec, skvelý hlavičkár. Vo vzduchu je hádam možno nebezpečnejší ako na zemi. Ale je pokryteľný aj vo vzduchu. Treba ho pozorne brániť.“
Ste v plnej pohode?
„Som stopercentne zdravý a na kvalifikačné zápasy sa veľmi teším.“
Nemyslíte si, že v talianskej lige dostávate málo šancí?
„Nemyslím. Moja pozícia v Interi Miláno je podľa môjho názoru dobrá. V poslednom kole v Lecce som nastúpil na posledných dvadsať minút (Inter vtedy viedol a vyhral gólmi Recobu 2:1 - pozn. red.) po dvojzápasovej pauze. Pred ňou som hral celé dva zápasy. Som mladý a na to, aby som sa natrvalo usadil v zostave, potrebujem čas. Musím na sebe veľa a tvrdo pracovať. Vzhľadom na to, že začínam, dostávam dosť šancí. V hviezdami nabitom kádri Interu sú aj lepší futbalisti, ktorí nehrajú ani toľko, koľko ja.“
Je veľký rozdiel hrať Bundesligu v Nemecku a Seriu A v Taliansku?
„Priam neuveriteľný. Vždy som tvrdil, že španielska a talianska liga sú najlepšie a najťažšie na svete. S Nemeckom sa to vôbec nedá porovnať. Vždy, keď príde do talianskej ligy hráč z Nemecka alebo napríklad z Česka či inej krajiny, trvá mu dlhší čas, kým sa uchytí.“
V čom je najvýraznejší rozdiel?
„To sa ťažko opisuje, to sa jednoducho musí zažiť. Kto v tej lige nehral, nemôže to asi ani pochopiť. V Taliansku sa hrá oveľa rýchlejšie ako v Bundeslige. Rozdiel je aj v nasadení, tu je obrovské. Na to si treba zvykať. Mne to trvalo dva či tri mesiace, kým som sa adaptoval. Musel som prekonať aj krízu. V Taliansku môže kedykoľvek posledný zdolať prvého. Hrať s enormným nasadením od prvej do poslednej minúty je tu samozrejmosťou. Neraz sa aj v posledných minútach rozhoduje o výsledku.“
JÁN MIKULA
ŠTARTFOTO - JÁN SÚKUP
