Tradičný stereotypný obrázok zobrazujúci matku a otca pri ich najobľúbenjších „činnostiach“ - mama vozí bábätko a otec číta noviny. Tento rodový stereotyp je doplnený aj slovným zadaním - utvor vety o obrázkoch.
Aj preto, lebo „rodovej nerovnosti“ učíme naše deti od útleho veku.
K rodovým stereotypom vychovávame
„Bude to chlapec alebo dievčatko?“ pýtajú sa mnohí manželia na ultrazvukovom vyšetrení počas tehotenstva. Nielen preto, aby vedeli, či ich dieťa bude toľko očakávaný syn, alebo dcéra, ale i preto, aby vedeli, aké oblečenie mu kúpiť. Pre chlapca zásadne modré, pre dievčatko ružové.
Výchova k „rodovej príslušnosti“ pokračuje i neskôr. Ak chcete v hračkárstve kúpiť nejakú hračku, spravidla sa vás opýtajú - „pre chlapca alebo dievčatko?“. Hoci existujú aj hračky, „vhodné“ pre obe pohlavia, pre chlapcov sa skôr odporúčajú lode, autá, motorky, meče… Pre dievčatá zase bábiky, kuchynské servisy, súpravy na šitie, kočíky…
„Zváštne chúťky“, ako keď napríklad chlapec požiada o bábiku, rodičov spravidla zarazia a sú pre nich signálom, že s dieťaťom niečo nie je v poriadku. Pre istotu mu radšej vysvetlia: „Ty si chlapec, ty sa nemôžeš hrať s bábikou. Tu máš meč.“
Máme to aj v učebniciach
Na základnej škole sa v takejto výchove pokračuje. V učebnici Slovenského jazyka pre 2. ročník základných škôl sa pri kapitole prídavné mená dozviete, že mamička je: milá, starostlivá, milujúca, pracovitá, čistotná. Chlap je silný, vysoký a múdry.
A čo je rodina? Čítanka pre 1. ročník základnej školy: „Rodina je aj to, keď sme všetci v cukrárni a ocko hundre: Cukráreň je pre deti, pre chlapa je futbal.“
V učebniciach sa žiaci dozvedia, ako to v živote chodí. Mamička má zásteru, v ruke varechu a varí, upratuje, šije, perie. Otecko číta noviny, hrá futbal, prípadne opravuje auto. Dievčatká sa v učebniciach zobrazujú ako upravené a poslušné, spravidla s kočíkom alebo bábikou v ruke. Chlapec je naopak zväčša neposlušný, nezbedný, málo upratuje.
Doteraz sa pri tvorbe učebníc na tieto stereotypy neprihliadalo. Ferliková zo Štátneho pedagogického ústavu však tvrdí, že sa to zmení. „Je to skutočne veľmi zavádzajúci stereotyp, povedala by som až navádzajúci. Náš ústav na to bude v budúcnosti poukazovať a nesúhlasiť s týmto zavedeným stereotypom pri tvorbe nových učebníc - najmä pre 1. stupeň ZŠ, pretože k nám všetky posielajú na schvaľovanie.“
Poznáme ich z rozprávok a reklám
Podobné stereotypy však nájdete i v mnohých rozprávkach. Švárny a udatný junák zachráni z pazúrov draka bezbrannú, peknú princeznú, ktorú dostane za ženu. Opačných príkladov je ako šafránu. Napríklad Ženský vtip, kde žena svojím dôvtipom „porazí“ muža.
O tom, čo robí správna žena a správny muž, sa dozviete i z televíznej obrazovky a reklám. Správna žena robí všetko pre to, aby sa páčila - maľuje sa, konzumuje nízkotučné jogurty, športuje. Často vychvaľuje čistiace prostriedky a pracie prášky.
Správneho muža však nevidíte chudnúť, aby sa páčil ženám - skôr ochutnáva alkohol (najčastejšie pivo, whisky alebo fernet), jazdí na rýchlom aute alebo sa zabáva s kamarátmi.
Zasiahne škola do prežitkov?
Zahraniční psychológovia, ktorí sa problematike rodových stereotypov venujú dlhší čas (u nás ich veľa nenájdete), hovoria, že sú prežitkom. Aj správny muž môže variť a prejaviť svoje city. A správna žena môže chodiť do zamestnania a tešiť sa z večere, ktorú jej navarí muž.
Zatiaľ však deti vyrastajú podľa toho, čo im ponúkame: „Chlapci vyrastajú s mýtmi, že správny chlap nikdy neplače. Najvyššie prikázanie mužskosti je: nikdy nemôžeš byť slabý. A tak demonštrujú svoju silu. V škole preto majú väčšie problémy ako dievčatá, majú aj viac psychických problémov,“ hovorí Renate Eggerová.
A dievčatá? „Vyrastajú v kultúre, ktorá je nebezpečnejšia, sexualizovanejšia a ovládaná médiami. Musia čeliť neuveriteľnému tlaku, ktorý ich núti byť krásnymi a svetaznalými, čo na základnej škole znamená používať chemikálie a byť sexuálne aktívne,“ hodnotí ich život psychologička Mary Pipherová.
