Pomer mužov a žien je v našej populácii približne vyrovnaný. Ich zastúpenie na politicky významných miestach tomu však nezodpovedá. V posledných voľbách bol na kandidátkach politických strán pomer mužov a žien 83 percent ku 17. Do parlamentu sa dostalo len 20 žien, teda 7,3 percenta všetkých kandidujúcich. Nižšie zastúpenie žien v parlamente majú len štyri európske krajiny: Grécko, Francúzsko, Taliansko a Veľká Británia. V demokratickom svete sa takáto nízka účasť považuje za vyjadrenie znevýhodnenia žien.

Ženy o politiku nemajú záujem

Ženy by však politike mohli dodať „nový rozmer“. Ženy sa totiž „angažujú v oblastiach, o ktoré muži nemajú záujem, respektíve majú len minimálny - charita, dobrovoľníctvo, práca v treťom sektore,“ hovorí sociológ Peter Ondrejkovič.

Väčšina žien však o kariéru političky nestojí. Príčin je viac: možnosti ich kariéry boli a aj dnes sú ohraničené prostredím rodiny a obce. Pri postupe v politickej hierarchii sú ženy znevýhodňované - čím vyššia pozícia, tým je menšia pravdepodobnosť, že ju získa žena. Navyše, podľa prieskumov ženy politika nebaví tak ako mužov a majú v nej aj menší prehľad. A pri utváraní politických názorov majú ženy v rodine o čosi slabší hlas ako muži.

Druhá, menšia skupina - len 10 až 15 percent žien - sa v politike angažuje, prípadne o tom uvažuje.

Málo žien, veľká pokuta

Tento stav sa snaží zmeniť ministerstvo vnútra, ktoré v týchto dňoch prichádza s návrhom nového zákona o voľbách. Navrhuje, aby politická strana alebo koalícia zoznam kandidátov zostavila tak, „že každý tretí kandidát musí byť iného pohlavia, ako sú predchádzajúci dvaja kandidáti“.

V prípade, že by to tak nebolo, mohlo by ministerstvo financií politickej strane alebo koalícii udeliť „za každého chýbajúceho kandidáta pokutu 100 000 korún“.

Keby teda na kandidátke politickej strany chýbalo, povedzme, päť žien, strana by musela zaplatiť pokutu pol milióna korún.

Či však návrh zákona bude schválený, je otázkou. Daniel Lipšic, podpredseda KDH, pre denník SME minulý týždeň povedal, že tento návrh je diskriminačný, lebo posilňuje bežné stereotypy, „že určité skupiny nie sú schopné dosiahnuť úspech bez osobitnej ochrany“. Súhlasil síce s tým, že „ženy robia politiku kultúrnejšou a ľudskejšou“, ale „realizácia tohto motívu formou zákonnej kvóty je pravdepodobne protiústavná“.

Podľa ústavy totiž „príslušnosť k mužskému alebo ženskému pohlaviu totiž nesmie byť kritériom na kvalifikáciu alebo diskvalifikáciu pre prístup k verejným funkciám.“

SOŇA REBROVÁ