BRATISLAVA - Vody je u nás relatívne dosť - podzemnej, povrchovej, ročne nám jej na hlavy spadne priemerne 762 milimetrov. Aj kvalita sa pomaly zlepšuje, hovoria štatistiky. To, čo máme, si však dostatočne nevážime. Dediny, ako Močidľany pri Skalici, kde po väčšom daždi stúpne potok a ľudia nemôžu piť vodu zo studní, lebo je plná dusičnanov, nie sú výnimkou. Vidieť vrak starého auta, pneumatiky či iný odpad v lese nad dedinou pri potoku - nič zvláštne. Fekálny voz po vyčerpaní žumpy nezamieri do najbližšej čistiarne vôd, ale svoj obsah vyleje na pole. Odtiaľ - zase len do vody. Kúpať sa v prírode je rizikom, piť vodu z potoka už odborníci vôbec neodporúčajú.

Pomalé zlepšovanie

Napriek problémom je trend pozitívny - kvalita vôd sa postupne zlepšuje. Slovenská inšpekcia životného prostredia v roku 1990 zaznamenala 207 havárií, pri ktorých do vôd unikli nebezpečné látky. V roku 2000 to bolo len 82 havárií. Môže za to útlm priemyselnej výroby, nové čistiarne odpadových vôd, modernizácia technologických postupov vo výrobe i prísnejšia legislatíva. V kríze je poľnohospodárstvo, ktoré sa pod znečisťovanie vôd podpisovalo nadmerným používaním chemických hnojív.

Kvalita vody sa delí do piatich tried. Najlepšiu, prvú triedu nedosahuje ani jeden celý vodný tok - vo výnimočných prípadoch patria do „jednotky“ horné toky riek. Najhoršia voda je v malých tokoch, ktoré sú blízko veľkých podnikov - Teplica pod Senicou, Čierna Voda, Dudváh, Nitra, Trnávka, Rimava, Smolník.

Paradoxne najčistejšou veľkou riekou je Dunaj, kde sa v posledných rokoch kvalita vody zlepšila aj vďaka úsiliu krajín, z ktorých k nám Dunaj priteká.

Problémom Slovenska je čistenie vôd. Podľa európskych noriem by každá obec s viac ako 2000 obyvateľmi mala mať čistiareň odpadových vôd. Na Slovensku ju nemá až 88 percent z 2898 obcí. Na verejnú kanalizáciu je napojených len 54,7 percenta obyvateľov. Odhaduje sa, že by sme potrebovali 149 miliárd korún, aby sme odpadové vody mohli čistiť na takej úrovni, akú vyžaduje Európa.

Kúpať sa v prírode?

Mnohí ľudia v lete radšej zamieria k jazeru alebo rieke s predstavou, že je tam čistejšie ako na kúpalisku, kde je voda „chlórovaná“. Nie vždy je to však pravda. Rieky a jazerá trpia chemikáliami vypúšťanými z podnikov, priesakom dusičnanov z pôdy a splaškami z kanalizácie. Vysoký obsah dusíka a fosforu vodu „pohnojí“, čo spôsobuje premnoženie baktérií, rias a siníc. Tie odoberajú z vody kyslík a zhoršujú jej kvalitu.

Naša legislatíva doteraz nepoznala normu kvality vody na kúpanie, hoci štátne zdravotné ústavy posledné letá niektoré rekreačné oblasti monitorovali. Európske smernice však stanovujú hygienické normy vody určenej na kúpanie, aj pripravovaný zákon o vodách ich bude obsahovať.

Z kohútika dobrá voda

Na Slovensku na pitie používame v 80 percentách podzemné zdroje, povrchovú vodu len v niektorých oblastiach východného Slovenska. Aj tu je dezinfikovaná. Na verejnú vodovodnú sieť je napojených 82 percent obyvateľov. Podľa odborníkov je takáto voda vždy vhodná na pitie, aj keby sa nám zdalo, že nemá práve najlepšiu chuť. Ochorenie z vody z verejného vodovodu sa vlani vyskytlo len v dvoch prípadoch - v marci v obci Veľká Lehota (okres Žarnovica), kde malo 37 ľudí žalúdočné problémy. Rovnako 37 ľudí dostalo hnačku v obci Drienovská Nová Ves (okres Prešov). „V oboch prípadoch sa zistila kontaminácia vodovodu, bol odstavený a vyčistený,“ povedala MUDr. Mária Avdičová zo Štátneho zdravotného ústavu v Banskej Bystrici.

BARBORA MAROSZOVÁ

NAPIŤ SA Z POTOKA? RADŠEJ NIE

Počas túry v horách sa to zdá úplne v poriadku - horská bystrinka vyzerá krištáľovo čistá, priam láka napiť sa z nej. Ani hlboko v prírode to však nie je úplne bezpečné, varujú odborníci. „Z neznámych zdrojov v žiadnom prípade neodporúčame piť - ani z bystrín, ani zo studničiek,“ hovorí Zuzana Bratská z Národného referenčného centra pre hygienickú problematiku pitnej vody v Košiciach. Ani v Tatrách totiž nie sú plesá a potoky bezpečné. V atraktívnych oblastiach, kde je vysoký pohyb ľudí, je vždy možné, že turista si musel „odskočiť“ a znečistenie sa dostalo do vody. Okrem toho v horách žije zver. „Ak už na túre niekto potrebuje použiť vodu z povrchového zdroja, odporúčame urobiť aspoň základné hygienické opatrenie - prevariť ju,“ hovorí Bratská. Výsledkom pitia vody z potokov a prameňov sú hnačky a infekcie. Vlani takto skončili účastníci skautského tábora pri Poprade.

AKCIE K SVETOVÉMU DŇU VODY

Pri príležitosti dnešného Svetového dňa vody a zajtrajšieho Svetového meteorologického dňa organizuje Slovenský hydrometeorologický ústav Deň otvorených dverí. Návštevníci pracovísk SHMÚ v Bratislave si budú môcť prezrieť pracoviská z oblasti meteorológie, hydrológie, klimatológie a monitorovania kvality ovzdušia a vody.

Pojazdné laboratórium si môžu návštevníci pozrieť vo vestibule budovy ministerstva životného prostredia, kde je aj výstava o činnostiach súvisiacich s ochranou vôd. (r)