Vážení rodičia, Vážení učitelia, milí žiaci a študenti,

dúfam, že ste si cez prázdniny dobre oddýchli, pretože nasledujúcich desať mesiacov si opäť vysúkame rukávy. Vy, žiaci a študenti v školských laviciach, učitelia za katedrami, rodičia v práci a v domácnostiach. Budem sa spolu s Vami snažiť o to, aby sme sa naučili učiť, pretože sa učíme pre život.

Nedávno som rozdával vysvedčenia šiestakom, ktorí si na mňa vymysleli fígeľ. Posadili ma do lavice a začali ma skúšať. Nebolo mi všetko jedno, keď som počul prvú otázku z chémie. Našťastie som ju zvládol. Úspešne som zdolal aj ťažkú rovnicu, no otázka z dejepisu zaskočila nielen mňa, ale aj prítomných učiteľov. Bola to pritom informácia, ktorú majú šiestaci v učebniciach, ale ktorá im nijako nepomôže spoznať hĺbku našich dejín. Ak chceme, aby sa naše deti učili pre život, musíme sa spolu s Vami, rodičmi a učiteľmi, dohodnúť na tom, čo je pre ne dôležité. Preto je reforma vzdelávania potrebná.

Nasledujúce mesiace využijem na naše spoločné stretnutia, aby sme diskutovali o tom, ako si Vy, rodičia, predstavujete vzdelávanie svojich detí a ako to my, spolu s učiteľmi, ale aj starostami, primátormi a ďalšími predstaviteľmi samosprávy môžeme zabezpečiť.

Viem, že aj Vy, kolegovia učitelia, ktorí sa s láskou staráte o deti, privítate, keď uponáhľaný kolobeh povinností a vyučovacie hodiny nabité informáciami, nahradíte hodinami, na ktorých sa budete so svojimi žiakmi viac rozprávať a viac tvoriť. Vy viete najlepšie, koľko vedomostí dokážu deti pochopiť a viete citlivo posúdiť, aké metódy a formy na učenie potrebujete.

Život totiž prináša mladým ľuďom rôzne skúšky. Chcú si nájsť dobrú prácu, obstáť na vysokej škole, uspieť v tvrdej konkurencii mladých ľudí z celého sveta. A to je náročnejšie, ako len popasovať sa s odpoveďou či písomkou v škole. Ak sa naše deti naučíme učiť tak, aby sa učili pre život, budú vedieť lepšie čeliť všetkým skúškam – nielen tým pred tabuľou. Nie je dôležité, aby mali v hlave kopu poučiek, vzorcov a ďalších nesúvislých informácií. Je dôležité, aby sme ich naučili, ako rozlíšiť dobré od zlého, mravné od skazeného, krásne od nepekného.

Krátko pred koncom školského roka som navštívil základnú školu v Pezinku. Videl som dobre vybavené počítačové učebne, obdivoval som, ako pani učiteľka využila moderné technológie na hudobnej výchove. Všetky deti si tak zaspievali vo vlastnej školskej Superstar. Na inej škole som videl aj to, ako dokáže počítač deťom, ktoré nepočujú, nahradiť chýbajúci zmysel - sluch. Za posledné roky sme na školách urobili obrovský kus práce. Niekde sme spoločne postavili telocvičňu, inde máte nové ihrisko alebo ste si školu vymaľovali a opravili zatekajúcu strechu. Ale viem i to, že mnohých rodičov z malých dediniek či odľahlých miest trápi, že sa ich deti dostávajú do školy niekedy veľmi ťažko. Práve pre ne chcem postupne zaviesť nové školské autobusy.

Máme pred sebou ešte dlhú cestu, aby boli naše školy kvalitné a moderné. Máme rôzne deti a deti majú rôzne záľuby. Som rád, že si dnes môžu spolu s Vami rodičmi slobodne vybrať školu, slobodne sa rozhodnúť pre cudzí jazyk. A budem naozaj rád, keď sa nám spoločnými silami podarí urobiť takú reformu vzdelávania, ktorá nás všetkých naučí učiť sa, pretože sa učíme pre život.

Martin Fronc

minister školstva SR