Spomínaný prvák však otca nemal, starala sa oňho mama a stará mama. Slová učiteľky ho nemilo prekvapili - podľa nej totiž nemal rodinu.
Zidealizovaných a „zakonzervovaných“ obrázkov je v učebniciach pre malých školákov viac. Druhácke a tretiacke čítanky formujú predstavy detí o vlasti obrázkami čistého, zurčiaceho potôčika obklopeného vysokými stromami. Podľa takejto definície veľa slovenských detí vlasť nemá.
„V učebniciach nenájdete rómske dieťa, ani dieťa na vozíčku, zriedka s okuliarmi - akoby nič nemalo narušiť obraz bezproblémového sveta,“ hovorí Jana Cviková zo Záujmového združenia žien Aspekt. Kritizuje i rodové stereotypy: „Múdri oteckovia čítajú noviny, chodia do práce a na futbal a láskavé mamy varia, šijú, perú - starajú sa o domov a rodinu. To môže v deťoch vyvolávať napätie a pocit, že keď je ich rodina iná, nežijú normálne.“
Slovenská republika podpísala medzinárodný dohovor, v ktorom sa zaviazala, že bude zo života (a teda aj učebníc a škôl) tieto stereotypy odstraňovať. Zatiaľ sa však nezmenilo nič.
Viac v prílohe ŠKOLA A RODINAAutor: sr, gal
