Lawrence Ferlinghetti počas pražského festivalu beat generation v apríli 1998.
FOTO – ČTK
Osobnosti beat generation podľa Ferlinghettiho
Obnosená bledohnedá kožená bunda, vyšúchané džínsy, kockovaná flanelová košeľa, zelená baretka, šedivá brada a v pravom uchu náušnica. Nečudo, že jednu z kultových postáv svetovej poézie 20. storočia Lawrencea Ferlinghettiho po jeho príchode na beatnický festival v Prahe v roku 1998 taxikár na holešovickej stanici označil za nedôveryhodnú osobu. A hoci sa mu vtedajší minister kultúry ČR M. Stropnický na otvorení festivalu verejne ospravedlnil, „anjel strážny“ beatnickej generácie ho lakonicky prerušil so slovami – „never mind“. Muž, ktorý sa v roku 1956 odvážil vydať bibliu beat generation – Ginsbergovu zbierku Vytie – žije v San Franciscu. „Ako sa mám? No všetky knihy už neprečítam, všetky moria už neprebrázdim a o ženách už ani nehovorím. Ale inak sa to dá vydržať,“ povedal autor slávnej zbierky Lunapark v hlave, ktorý bude mať v sobotu 82 rokov. Pre SME charakterizoval osobnosti beat generation.
Allen Ginsberg (1926 – 1997) – beatnický kazateľ a skvelý básnik. Bol však aj psychicky labilný a príliš sa nechal unášať politickými vírmi. Ďakujem nebesiam, že som v ňom videl proroka novej generácie. Lepšiu báseň ako jeho Vytie som už nevydal a ani nenapísal.
Jack Kerouac (1922 – 1969) – nahý anjel, ktorý bol stále „na ceste“. Cesta bola jeho slávou i osudom. Bola to bezstarostná jazda človeka, za ktorým sa otáčali ženy aj muži. Bože, to bol talent!
William S. Burroughs (1914 – 1997) – na tomto svete vyskúšal azda všetko, čo sa vyskúšať dá. Kerouac žil naplno, ale Burroughs vedel to zbesilé tempo aj prežiť. V alkoholickom delíriu, ale aj v omamnom dyme bol veľkým vizionárom. Neviem, ako to robil, ale takmer všetko sa aj naplnilo.
Gregory Corso (1931 – 2001) – z beatnikov bol jediným Newyorčanom. Do politiky zasahoval menej než Allen Ginsberg a do charizmy Jacka Kerouaca mu čosi chýbalo. Ale disciplínu zvanú provokácia Ameriky ovládal Gregory Corso rovnako dobre.
Lawrence Ferlinghetti – všetci predchádzajúci ho volali anjelom strážnym. Napísal niekoľko dobrých a niekoľko horších básní, pomiloval niekoľko pekných žien a na jachte prebrázdil niekoľko morí. Čo bude ďalej – to uvidíme!
Beat ako životný pocit
Beat alebo nebeat? Pre troch mladých amerických rebelov z konca 40. rokov minulého storočia bola táto otázka zodpovedaná okamžite a rezolútne. Allen Ginsberg, Jack Kerouac a William Burroughs prorocky zacítili vôňu doby. Schizofrenická atmosféra povojnového optimizmu a hospodárskej konjunktúry sa dostávala do konfliktu s traumou atómovej hrozby, studenej vojny a McCarthyho honu na čarodejnice. Odpor k novému establishmentu zrodil prvý a zároveň najvýznamnejší a najsilnejší prúd nezávislého myslenia a nonkonformnej kultúry 20. storočia – beat generation. Čo to bolo? „Spoločný životný pocit,“ vyhlásil Kerouac. „Zábava pri fľaši vína,“ oponuje Burroughs. „Modlil som sa, že budem prospešný ľudstvu,“ napísal Ginsberg vo svojej trýznivej básni Kadiš z roku 1961, venovanej pamiatke svojej matky Naomi.
Sex, drugs and rock‘n‘roll
Beatnici vtrhli na prelome 50. a 60. rokov do sanfranciských klubov, galérií a knižníc. Myšlienky pôvodne malej a izolovanej skupinky autorov sa stávajú základom širokého hnutia. Ovplyvňujú a určujú spôsob uvažovania, rebríčky hodnôt, životné názory. Prejavujú sa v odmietnutí hodnôt konzumnej spoločnosti, zdôraznením slobody jednotlivca, záujmom o východné filozofie i ekologické témy. Prichádza sexuálna revolúcia, rock‘n‘roll, experimentovanie s drogami, rifle, dlhé vlasy, autostop – jednoducho, nový životný štýl.
„Životný štýl nás všetkých sa líšil od životného štýlu americkej strednej triedy, ale navzájom sa líšili aj naše životné štýly,“ povedal v jednom rozhovore Ginsberg. „Drogy a alkohol hrali veľmi malú rolu a nemyslím, že sme nepoznali mieru. Generácia beatnikov až na výnimky drogy nezneužívala a už vôbec netvrdila, že by ich mali brať všetci. Keďže beatnici odmietali pohodlie strednej triedy a pohybovali sa skôr medzi neprivilegovanými vrstvami, podobné veci jednoducho oveľa lepšie poznali. A pretože ich viac poznali, tak aj o nich písali. Odtiaľ asi pochádzajú rôzne asociácie, že sme len chľastali a brali drogy.“
Čo zostalo z beatnikov?
„Začalo sa sto rokov beatnickej samoty,“ povedal v rozhovore pre SME beatnický patriarcha Lawrence Ferlinghetti. „Veľa dverí sa pozatváralo už pred štyrmi rokmi, keď zomrel Ginsberg a Burroughs. Teraz ich nasledoval Corso a ja už nevidím nikoho z pravoverných. Napriek tomu, ich stopy sú čitateľné dodnes. Nazval by som to nezávislé myslenie. V New Yorku sú to básnici Elliot Katz a Danny Shot, ktorí vydávajú literárnu revue Long Shot. Ilustrátor beatnickej poézie Erich Drooker. Gitarista Lenny Kaye zo skupiny Patti Smith Group. Básnik Miguel Algarin a jeho literárny klub Nyuorican Poets Café. V Boulderu, štát Colorado je to Škola odosobnenej poézie Jacka Kerouaca, ktorú založil s poetkou Anne Waldmanovou Allen Ginsberg. V San Franciscu vydavateľ časopisu Re-Search a teoretik punkovej kulturnej revolúcie Vale. Ďalej spevák prenasledovanej punkovej kapely Dead Kennedys Jello Biafra. Ostatne, punk je v USA považovaný za priameho pokračovateľa línie beat generation.“
Ako uvádza posledná časť trilógie o beatnikoch, ktorú v rámci seriálu Alternatívna kultúra reprízuje v týchto dňoch ČT 2 (vždy v piatok večer), v Amerike je stále dosť tých, ktorí sa nechcú zmieriť s úlohou malého kolieska v súkolí spoločenského establishmentu, ale v tradícii založenej beat generation hľadajú alternatívy.
Tému beat generation pripravil ĽUDO PETRÁNSKY
