teda okrem dátumu rozoznávame ešte dni podľa šťasteny. Prvým typom je deň Sen-kači (v niektorých oblastiach zvaný Sen-šo), prinášajúci šťastie ráno. To znamená, že dôležité veci a rozhodnutia treba urobiť hneď ráno. Tomo-biki je deň, keď vaše šťastie či nešťastie ovplyvní vašich priateľov. Sen-make (alebo aj Sen-pu), to je šťastie popoludní. Veci treba nechať v taký deň plynúť pomaly a nerobiť žiadne rýchle obchody. Butsu-metsu je veľmi nešťastný deň, Tai-an zasa veľmi šťastný. Šakku (alebo Šakkou) je deň, ktorý prináša šťastie na obed. Rána a večery sú nešťastné.
Roku-yo systém je teda čosi ako predpovedanie osudu, varovanie, na čo sa treba v ten deň pripraviť a ako sa zariadiť.
Keď hovoríme o Roku-yo, musíme si pripomenúť starý kalendár. Svet sa riadi troma druhmi kalendárov. Slnečným, lunárnym a lunisolárnym. Väčšina krajín používa slnečný kalendár, podľa ktorého má rok 365 dní. Podľa lunárneho má rok 354 dní, čo je založené na opakujúcom sa cykle narastania Mesiaca po spln uprostred mesiaca a následného miznutia Mesiaca. Medzi rokmi podľa slnečného kalendára a podľa lunárneho kalendára je teda rozdiel jedenásť dní. Aby rozdiel dní nenarastal, používali sme až do roku 1873 v Japonsku lunisolárny kalendár, podľa ktorého bolo treba každé tri roky vytvoriť jeden mesiac navyše, aby sa posun vyrovnal slnečnému kalendáru. Lunisolárny kalendár pochádza z východnej Ázie, Roku-yo je systém z Číny. Súčasný model si však už Japonci vytvorili postupne sami.
Po roku 1873 sme aj v Japonsku začali používať slnečný kalendár, tradíciu Roku-yo sme si však zachovali. Podľa lunisolárneho kalendára sú dni systému Roku-yo pevne určené. Tak napríklad 1. január a 1. júl sú vždy Sen-kači (Sen-šo) a 1. február a 1. august vždy Tomo-biki, a ďalej 1. marec a 1. september sú vždy Sen-make (Sen-pu), 1. jún a 1. december Šakku (Šakkou). Keď sme však začali používať slnečný kalendár, charakteristiky dní podľa systému Roku-yo z lunisolárneho kalendára doň vždy presne nezapadali. V súčasnom slnečnom kalendári máme označenie dátumu, pod ním sa nachádza Roku-yo označenie, ktoré sa drží tradície starého lunisolárneho kalendára. Ale keďže doň presne nezapadá, predpovedanie osudu podľa Roku-yosa stalo záhadným, mysterióznym, nevieme len tak narýchlo určiť, akým dňom (šťastným - nešťastným) bude deň našich narodenín. Je to niečo, ako keď sa podľa nového kalendára z roka na rok mení dátum čínskeho nového roku. V dávnych časoch si ľudia Roku-yo tak obľúbili, až vláda zakázala veriť tomuto systému, čo jeho popularitu iba zvýšilo. V modernom Japonsku sa berie Roku-yo ako poverčivosť, ľudia sa ho však nedokážu celkom vzdať. Sobášne siene majú dlho dopredu obsadené termíny dní Tai-an, teda veľmi šťastných dní, ale v dňoch Butsu-metsu, keď sa chce málokto sobášiť, ponúkajú klientom veľké zľavy. Tomo-biki, čo je mimochodom aj dnešný deň (10. september), je na svadbu dobrý, pretože prináša šťastie aj priateľom. Je však veľmi zlé mať v taký deň pohreb, lebo aj nešťastie sa ľahko prenesie na priateľov. Krematóriá sú v Japonsku v také dni väčšinou zatvorené.
Možno sa vám to zdá čudné, ale Japonci sa radi nechávajú ovplyvniť predpoveďou osudu, veria jej aj vtedy, keď idú uzatvárať novú pracovnú zmluvu. Každý chce dokázať čosi veľké počas veľmi šťastných dní Tai-an. Tu je teda zoznam veľmi šťastných dní na zvyšok septembra a október roku 2005: 13., 19., 25. september, 1., 5., 11., 17., 23., a 29. október. Želám vám veľa šťastia!
Autor: MASAHIKO
