bnosti a neistotu, znamená život v kasárňach. Presnejší pojem, ktorý tento svet vystihuje, je kasárenský systém. Ošarpané kasárne - paneláky a najmodernejšia technika používaná len na jediný účel - mať všetko pod kontrolou.
Ľudia vo svojom živote vždy volia medzi slobodou a podriadenosťou, medzi samotou a komunitou, medzi individualitou a kolektivizmom. Neexistuje ani ten najjednoduchší človek, ktorý by nevolil medzi istými možnosťami. Možno si svoju voľbu neuvedomuje, alebo naopak uvedomuje až priveľmi. Niekedy však musí voliť donútený okolnosťami, a niekedy sa rozhoduje dobrovoľne.
Kde právo na rozhodnutie niekto ľuďom vezme, lebo si myslí, že vie lepšie, čo je správne, tam sa končí osobná sloboda a úcta k človeku, nastupuje hlboké pohŕdanie osobnosťou, osobnou slobodou.
Všetci, čo žijeme v bývalom "ostbloku", sme zažili systém, ktorý Orwell takmer dokonale opísal. Keď dnes počúvame ľudí, čo spolupracovali s ŠtB, orwellovský svet sa nám vracia v podobe absurdnej grotesky. Orwell mal pravdu - Veľký brat vždy striehne, nikdy s tým neprestane. Čaká na svoju šancu, na zámienku, ľudskú hlúposť, ktorá je nesmrteľná, na "izmus", ktorý vytuší ľudský strach, slabosť, na hľadanie rýchlych istôt.
Argumenty "izmov" sú niekedy také presvedčivé a vychádzajú z reality, že budúcnosť sa môže odrazu zdať ľahšia a lepšia. Uveriť je také lákavé. Potom sa svet pomaly, ale isto môže meniť na ten orwellovský z románu 1984 - na ten náš minulý, ale ešte vždy prítomný v našich hlavách.
"Vtom sa ho však zmocnil obdiv nad gestom, s ktorým odhodila šaty. Jeho pôvab a bezstarostnosť akoby vygumovali celú kultúru uvažovania, akoby sa Veľký brat, Strana a Ideopolícia dali zmiesť jedným ladným pohybom." |
George Orwell, vlastným menom Eric Arthur Blair, sa narodil v Indii v roku 1903. Literárne činný začal byť už v útlej mladosti. Ako novinár sa dostal do Španielska v čase občianskej vojny, kde sa ako čestný a zanietený človek dobrovoľne rozhodol bojovať proti fašizmu, naivne veriac, že bojuje na správnej strane. Krutá realita boja trockistov a stalinistov ho navždy vyliečila.
Intrigy, zákulisné machinácie, kruté boje a vzájomné masakry tých, čo sa práve vrátili z bojiska s fašistami, kde len tak-tak unikli smrti a bojovali za ideu socializmu a republiky, mu jasne ukázali, že nejde o človeka, jeho osobnú spokojnosť, ale o posadnutosť mocou a boj o válovy. Zdá sa, že Orwell sa tvrdo vyliečil zo svojho ľavičiarstva a viery v spravodlivú vojnu v mene budúcnosti. Vojna otvára cestu Veľkému bratovi. Vojna ospravedlňuje akúkoľvek špinavosť.
Orwellovi ostalo písanie ako jediná zbraň, ktorá má upozorniť, čo ľudí čaká, ak ľahko podľahnú ilúzii, že ktosi vie, ako vytvorí pre všetkých raj na zemi, len musia vydržať kruté medziobdobie, prechodný stav, kým budú zničení všetci nepriatelia. Videl mladých ľudí, ktorí bojovali na jednej alebo na druhej strane v mene lepšej budúcnosti. Tieto odrastené deti ani netušili, v mene čoho idú na smrť. Pre nich boli jednoduché heslá, jednoduché vysvetlenie bez širších súvislostí.
Chápať súvislosti je namáhavá práca pre rozum, na ktorú ľudia nemajú čas ani chuť a veľakrát ani predpoklady. Preto prijímajú, čo sa im predkladá a stále do nich vtĺka. Hry pre dav využívali na mocenské ciele už starí Rimania, dnes technika vytvorila na ohlupovanie dokonalé podmienky.
Všetky Orwellove knihy - Hold Katalánsku, Zvieracia farma aj 1984 - riešia práve problém ovládania človeka. Orwell sa nedožil obdobia, čo dáva nádej, že Veľký brat má predsa len svoje limity. Zomrel v roku 1950.
Samozrejme, že za socializmu bol Orwell aj v Československu na indexe. Prvé vydanie románu o budúcnosti - 1984 - prišlo až v roku 1998. V slovenskej Encyklopédii svetových spisovateľov pre Orwella miesto nebolo. Jej zostavovatelia však dnes už sami píšu úplne inak, ako v roku 1984. Veľký brat deformoval nás všetkých. Vyžadoval aspoň tichý súhlas so svojím konaním, a tak nás poriadne obiľagoval. Je preto dobré mať román 1984 pri sebe a občas si ho pripomenúť.
Autor: ds