Slovenský Večerníček má pritom za sebou rovnako úspešnú kariéru ako český. Bol pýchou slovenského animovaného filmu, ktorý STV vyvážala do celého sveta a mala z neho nielen zisky, ale aj prestížne ceny z medzinárodných festivalov.
Za šéfovania Milana Materáka však animovanú tvorbu v STV zrušili a dlho nevydržalo ani Štúdio animovanej tvorby na Kolibe. Dnes sa v priestoroch niekdajších štúdií nakrúca Miliónové dievča či VyVolení.
Slovenskí animátori odišli do zahraničia, atí, čo zostali, buď učia na fakulte, alebo prežívajú, ako sa dá, či zmenili profesiu.
STV dala animátorom (aj deťom) prísľub, že animovaná tvorba sa opäť rozbehne. Kedy to bude, je zatiaľ vo večerníčkových hviezdach.

V histórii Československej televízie je Večerníček najstarší a najobľúbenejší program. Odrástli na ňom už celé generácie a ani obdobie počítačových hier a DVD nezmenilo zvyk detského diváka sledovať Večerníček.
Viac ako 80 percent ľudí priznáva, že z času na čas si nejaký Večerníček pozrie a pre deti je to každodenný rituál. „Deti aj dospelí animovaný film milujú. Vždy budú obdivovať zázrak oživenia postavičky, ktorá vyvoláva sympatie a pocit stotožnenia," hovorí Monika Trajterová, ktorá ako autorka a režisérka vytvorila 41 animovaných filmov.
Večerníček sa vysielal 40 rokov nepretržite s výnimkou dní, keď zomrel niektorý zo sovietskych pohlavárov, alebo keď sa predlžovalo na majstrovstvách sveta v hokeji a na Večerníček nezostal čas. Vtedy okamžite začali do televízie telefonovať rozhorčení rodičia, že im doma deti plačú a nechcú ísť spať.
Vynechať jeden Večerníček v týždni sa pokúsil súčasný riaditeľ STV Richard Rybníček, keď na jeho miesto dal súťaž Bingo. Neoplatilo sa mu to. Vlna nesúhlasu vrátila Večerníček deťom. Kritika neustávala ani pri jeho rozhodnutí preložiť ho z Jednotky na Dvojku.

História Večerníčka
Televízia začala v podvečer vysielať rozprávku pre deti už v60. rokoch, ale len nepravidelne. Od roku 1965 sa ustálil názov „Rozprávka na dobrú noc", ktorá sa vysielala každú nedeľu. V Čechách to bolo ‚Stříbrné zrcátko'.
Od roku 1974 to už bol Večerníček a od roku 1975 sa vysielala rozprávka každý deň a vo farbe. Za duchovného otca myšlienky Večerníčkov sa považuje český surrealistický básnik a maliar Milan Nápravník, ktorý od roku 1968 žije v Nemecku.

Deduško je magnetom
Pravidelná znelka slovenského deduška Večerníčka vznikla takmer pred 30 rokmi. V roku 1975 televízia vypísala konkurz a víťazom sa stal príbeh o deduškovi so psíčkom od dramaturgičky Anny Minichovej. Deduško sa vysiela od roku 1977. Vtedy už televízia vysielala vo farbe.
Postavičky nakreslil známy výtvarník Ladislav Čapek, hudobnú znelku skomponoval Jaroslav Celba.
Dcéra autorky Katarína Minichová, ktorá Večerníčky dlhé roky pripravovala ako dramaturgička, opisuje vznik deduška takto: "Mama chcela, aby sa deťom prihovárala dôveryhodná bytosť. Deduško, ktorý sa správa podľa štyroch ročných období, sa vydaril. A keďže sme doma vždy mali psíky, vedela, že je dôležité, aby si deti vytvárali vzťah k živým bytostiam ik prírode. Aj preto v zimnej zvučke púšťa dedko psíka dnu do domčeka. Nenechá ho mrznúť vonku. Malé deti si toto gesto veľmi cenia."

Znelka mala veľký úspech. Deti do televízie písali stohy listov a pýtali sa, čo robí deduško cez deň, či má babku a podobne. Televízia aj preto vyrobila 28-dielny seriál (V chalúpke a za chalúpkou), v ktorom objasnila, čo robí deduško, keď nerozsvecuje hviezdy.
Prečo aj tie najmenšie deti túto znelku tak milujú? „Pri opakovaní znelky s kratučkým príbehom si pripomínajú, ako jednotlivé obrázky po sebe nasledujú, čo urobí psíček, čo deduško, kedy psík zašteká a podobne. Ak sa to všetko viaže s dobre zapamätateľnou, príjemnou melódiou, dieťaťu celkom stačí tých niekoľko minút, ktoré sú signálom (i príkladom), že treba ísť spať. Deti milujú rituály a pocit niečoho známeho i pozitívneho," hovorí detská psychologička Dagmar Kopčanová.

Predchodcovia deduška
Deduško Večerníček mal aj svojich predchodcov. Prvá, ešte čiernobiela znelka sa v roku 1966 začínala rozsvecovaním a zhasínaním svetiel v mestečku. V jednej rozsvietenej izbe paneláka hral ježko na klavíri a rozprávku ohlásil zdvihnutým prstom. Keď sa rozprávka skončila, ježko v pyžame zakýval na rozlúčku a okná v paneláku postupne zhasli.
Aj druhá znelka v rokoch 1971 - 1976 bola ešte čiernobiela. Pred rozprávkou vyskakovali z pleteného košíka panáčikovia a zažínali lampy. Po rozprávke vliezli do košíčka, uložili sa na spánok a vrchnák košíka sa nad nimi zaklopil.

Ako sa tvoril Večerníček
Keď v Československej televízii vznikol v70. rokoch počas normalizácie formát Večerníčka, v štúdiách v Prahe a Bratislave založili redakcie na prípravu každodenných televíznych rozprávok s dobrým koncom.
Prvým slovenským animovaným Večerníčkom bol „Ako si mačky kúpili televízor" z roku 1965 podľa literárnej predlohy Jaroslavy Blažkovej.

Keďže základom mali byť literárne predlohy, zrodili sa televízne rozprávky Danka a Janka od Márie Ďuríčkovej, Čin-Čin od Ľudmily Podjavorinskej, príbehy Muška Svetluška od Ruda Morica a Meduška a Bračekovia - mravčekovia od Eleny Čepčekovej.
Spisovatelia mohli po úspechu Včerníčkov podľa ich rozprávok opäť vydávať svoje knihy, ktoré boli ilustrované autormi animácií. Tak sa preslávili ilustrátori ako Miroslav Cipár, Ondrej Zimka, Tomáš Čepek, Martin Slivka či Ondrej Slivka.
Trajterová spomína, že so spisovateľmi bolo niekedy ťažko sa dohodnúť, lebo nerozumeli, že televízny scenár nemôže byť iba prepisom knihy. „Literáti, aj keď zaslúžilí, nepoznali technológiu a možnosti animovaného filmu. Ich scenáre boli plné opisov a spravidla sa nedali v pôvodnej podobe použiť do krátkeho útvaru, akým bol Večerníček."

Režiséri často robili zmeny v scenári tajne, aby sa to dramaturg nedozvedel - a zadarmo. „Aj keď vznikol úplne nový scenár, ktorý potiahol film až po cenu na festivale, tantiémy za literatúru dostával doživotne autor pôvodného scenára," hovorí Trajterová.
Slovenská televízia v Bratislave doteraz vytvorila 260 večerníčkovských seriálov rôznymi technológiami - od kreslených filmov až po kombinácie bábkových a hraných. Spravidla mali okolo 10 častí, ale boli aj 100-dielne seriály ako Slimák Maťo a škriatok Klinček.

Zlaté obdobie Večerníčka
Redakcia Večerníčka v STV spolupracovala s Kolibou. Až 80 percent produkcie sa však vyrábalo v štúdiách v Prahe a vo vtedajšom Gottwaldove, dnešnom Zlíne. Podľa Trajterovej to bolo na jednej strane pre "vysokú profesionalitu českých kolegov", ale ďalším dôvodom bola aj nanútená protekcia českých tvorcov, ktorí boli často "neschopnejší ako najneschopnejší tvorcovia na Slovensku". Podľa nej sa dnes animátori zhodujú v tom, že v časoch svojho vrcholu bola slovenská animácia lepšia ako česká.
Zlatým obdobím slovenských animátorov bol koniec 60. rokov, keď sa v štúdiách na Kolibe stretávali umelci z rôznych oblastí a často pod dohľadom českých kolegov z Prahy urobili filmy plné vtipu a vysokej remeselnej aj umeleckej úrovne. Dnes patria do Zlatého fondu slovenskej animovanej tvorby.

Viktor Kubal kreslil ako na páse
„Tento geniálny autor, výtvarník, režisér a animátor dokázal za tri týždne vymyslieť, zrežírovať a naanimovať 5-minútový film," hovorí Trajterová. Vytvoril takmer 400 krátkych filmov, medzi nimi Puf a Muf, Janko Hraško, Dita, Panák z križovatky, seriál o Janovi, Petrovi a ďalšie.
Za normalizácie síce vymenili šéfov Štúdia animovaného filmu, ale režim si animovaný film našťastie priveľmi nevšímal. "Samotná výroba Večerníčka bola pre všetkých tvorcov zdrojom potešenia. Vystihol to jeden z normalizačných riaditeľov konštatovaním, že nám stačí táto robota aj namiesto platu," hovorí Trajterová.
Po roku 1989 sa všetko zmenilo. Odchodu normalizačných šéfov sa síce všetci potešili, ale už v roku 1991 dostala väčšina zamestnancov výpoveď.
„Prišlo prepúšťanie a privatizačná víchrica. Nikoho nezaujímala naša animovaná tvorba, lebo za rohom už čakal Pokémon. A nákupy a predaje, získavanie nehnuteľností a úverov," vyratúva dôvody smutného konca dramaturgička.
Filmové technológie a laboratóriá sa už po roku zanedbávania údržby pravdepodobne zmenili na šrot. Pražské laboratóriá na Barrandove naopak pracujú dodnes.

Animovaná tvorba v STV
Hoci redakcia v STV chcela vo výrobe úspešných Večerníčkov pokračovať, vedenie STV malo iný názor. Začali sa nákupy na filmových trhoch.
"Pracovníci pridruženého TELEXIM-u (od roku 2000 odbor programového marketingu v STV) sa sústreďovali len na nákup. Zrejme im to prinášalo výhody," hovorí Trajterová. Kupovali sa rozprávky rôznej kvality. Asi najhoršie verejnosť prijala podpísanie zmluvy na nekonečný seriál Pokémoni, proti ktorému mali výhrady aj psychológovia a rodičia.
Podľa Trajterovej je nepochopiteľné, že sa za dlhé roky nevyužil komerčný úspech slovenských animovaných filmov na to, aby sa z neho podporila výroba ďalších filmov.

Ako je to dnes
V súčasnosti STV nepripravuje žiaden Večerníček, v Košiciach majú nedokončený jeden cyklus. Riaditeľ Rybníček síce vlani vyslovil želanie, aby sa animovaná tvorba do STV vrátila, ale „hovoriť o tom v tejto chvíli je čistá utópia". Dôvod - nie sú na to peniaze.
Člen vedenia STV Branislav Zahradník na jednom zo stretnutí animátorov, režisérov a majiteľov nezávislých štúdií údajne povedal, že "ak nám finančné možnosti dovolia, chceli by sme v blízkom období aj začať produkovať nové vlastné večerníčkové cykly".

Českej republike
Česká animovaná znelka z roku 1965 s kresleným chlapcom v papierovej čiapke sa považuje za najstaršiu a najobľúbenejšiu znelku v Českej republike. Tvorcom hudby bol Ladislav Simon. Výtvarne Večerníček dotvoril Radek Pilař.
Hlások, ktorým sa večerníkový chlapec prihovára deťom, patrí Michalovi Citavému, ktorý mal vtedy - pred 40 rokmi, len 5 rokov. „Boli prázdniny a detskí herci, ktorých mala televízia v evidencii, boli rozptýlení po krajine. Ja som bol relatívne blízko, s babičkou a dedkom na Karově asi 20 km od centra Prahy. Takže po mňa poslali auto, odviezli ma do štúdia a vrátili nepoškodeného späť. Moja zásadná spomienka je, že som sa viezol prvýkrát autom a že som prehovoril šoféra, aby šiel po Strakonickej stovkou," povedal pre ČT Citavý.
Boli časy, keď sa za svoje účinkovanie vo Večerníčku aj hanbil. Pri nakrúcaní programu k 15. výročiu ho režisér donútil, aby prišiel do štúdia s čiapkou na hlave na povestnom večerníčkovom „jednokole".
Dnes má 45 rokov a štyri deti. Tie o tom, že je Večerníčkom, vedia. „Využil som to ako argument, že osobne želám svojim deťom dobrú noc, aj keď nie som práve doma," povedal pre Českú televíziu Citavý, ktorý vyštudoval biokybernetiku a dnes je podnikateľom.

Aký vplyv má na detskú psychiku Večerníček?
Je to pohladenie detskej duše pred spaním, zhodujú sa animátori aj psychológovia. „Jeho cieľom je zabaviť, potešiť dieťa, odpútať ho od prípadných negatívnych zážitkov dňa a pripraviť ho na nočný odpočinok," hovorí detská psychologička Dagmar Kopčanová z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
Podľa nej Večerníček dieťaťu umožňuje spolu s hlavným aktérom prežiť nejaký krátky zaujímavý príbeh, ktorý mu zanechá príjemnú pamäťovú stopu.
Večerníček môže mať aj nepriaznivý vplyv, najmä ak "ide o veľmi malé dieťa, ktoré ešte mnohé veci v rozprávke nepochopí", povedala psychologička.
Slovenská televízia vo svojej histórii nakúpila zo zahraničia rôzne Večerníčky vrátane problematických Pokémonov. Nevhodné animované filmy znižujú schopnosť detí sústrediť sa a zvyšujú prah ich citlivosti proti násiliu. Podľa psychologičky by to mali byť odľahčené krátke príbehy zo života detí či zvierat, no vždy s dobrým koncom.

Večerníček majú aj inde
V Poľsku to je Dobranocka nazývaná aj Wieczorynka. Najpopulárnejším večerníčkom je Lolek a Bolek.
V Maďarsku deti večer sadajú k rozprávke, ktorú uvádza od roku 1964 plyšový medvedík Tévé-Maci. Najprv si poupratuje izbičku, potom si vyčistí zuby, a nakoniec si sadne do kresla a čaká na rozprávku. Po nej vypne televíziu a ide do postele, odkiaľ zaželá deťom dobrú noc.
Večerníček vysielajú aj v Nemecku. Tam je to názov Sandmann, čiže Pieskový mužíček. Vysiela sa už 46 rokov. Na konci rozprávky sa Sandmann rozlúči s deťmi tak, že rozsype čarovný piesok.
Podľa ČTK večerníčkové rozprávky však poznajú deti aj v Austrálii, v Singapure, na Malte, ale aj v Spojených arabských emirátoch, v Keni, Číne, v Zimbabwe a Indonézii.

Zaujímavosti o slovenských Večerníčkoch

Najstarší animovaný Večerníček
Ako si mačky kúpili televízor - rok 1965
Najrozsiahlejší
Slimák Maťo a škriatok Klinček - 100 častí
Prvý bábkový farebný seriál
Meduška - rok 1969
Prvý farebný animovaný
Pásli ovce valasi - rok 1973, je zároveň aj najobľúbenejší

Autor: Text: MIRKA KERNOVÁ