Jeseň sa neúprosne začína hlásiť svojím charakteristickým farebným nádychom, typickou vôňou ovzdušia, kratším svitom slnka. Záhrada nám ešte nedovolí relaxovať naplno so založenými rukami. Je obdobie zberu, sadia sa nové rastliny - najmä cibuľoviny. Balkónové druhy už nepolievame tak výdatne ako doposiaľ. Niektoré rastliny čakajú na radikálne ošetrenie pred zimou.
Teplomilné rastliny - kríčky zo stredomorských lokalít, oleandre, citrusy, popínavé bougainvilley alebo ibišteky (čínske ruže), ktoré boli celé leto vonku, premiestnime z terás a záhrad do vnútra domov, ak sme ich prezieravo zasadili do mobilných kontajnerov na kolieskach. Horšie je to s tými kusmi, ktoré sme zasadili do pôdy alebo do mohutných nádob bez možnosti premiestnenia. V našich poveternostných podmienkach totiž mnohé z dovezených stredomorských rastlín, ktoré nás počas celého leta zahŕňali krásou a farebnosťou kveteny, nie sú schopné prežiť vo voľnej prírode. Pred teplotami krutejších zím (mínus 18 stupňov Celzia a viac) ich musíme chrániť.
Iba ak bývame v teplejších južných častiach Slovenska, máme šancu naučiť ich na zimu. Ak rastliny postupne "cvičíme", aby boli schopné odolávať studeným dňom, ktoré ich onedlho čakajú, môžeme to risknúť a nechať ich vonku.
Ako pripraviť rastlinu na chlad
Čoraz viac nadšencov sa pokúša dopestovať v záhradách zvláštne a netypické druhy rastlín, na ktoré sme neboli v minulosti zvyknutí. Patria medzi ne aj mrazuvzdorné kaktusy, ktoré svojim majiteľom prinášajú radosť v prekrásnych skalkách. Niektoré z nich znášajú teploty až do mínus dvadsať stupňov.
Odborníci z Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Bratislave však upozorňujú na to, že je potrebné pri ich pestovaní treba prísne dodržiavať určité podmienky. V pôde sa nesmie zachytávať voda, musí byť kvalitne oddrenážovaná, pretože inak by kaktusy odhnili.
Pri správnom zaobchádzaní sa nám na konci mája príťažlivé opuncie poďakujú červenými, oranžovými alebo žltými kvetmi.
Ľudia stále túžia po tom, čo nemajú a rovnako to platí aj pre kvety, kríky a stromy v okrasných záhradách. Zvláštna sila ženie ľudí vyskúšať niečo "iné", experimentovať s novými druhmi. A tak neraz zabúdame na to, že u nás sa najlepšie darí tradičným drevinám a okrasným rastlinám.
Ľudia často siahajú po rastlinách, ktoré sú typické pre stredomorské prostredie - sú akousi spomienkou na úžasné dovolenkové chvíle. Vzhľadom na postupné celkové otepľovanie ovzdušia sa postupne darí tejto vegetácii aj u nás, najmä ak je umiestnená v závetrí. Základom je zvoliť miesto, ktoré príliš nevymŕza, nie je veterné, ani podmáčané.
Eukalypty potrebujú zase trochu tienisté stanovištia na to, aby boli schopné (počas miernejších zím) prežiť. Horšie je to s niektorými subtropickými druhmi, ktoré u nás tiež kvitnú - citrusy, mandľovníky, albízie, granátové jablká - nasilu ich nevystavujme mrazu, doprajme im radšej interiérové prostredie. Aj vnútri im však musíme zvoliť miesto starostlivo - teplo nad 20 stupňov Celzia im nerobí dobre. Preto ich umiestnime radšej v chladnejších miestnostiach s teplotou do 15 stupňov.
Črepníky nekladieme na teplú zem!
Pozor na podlahové kúrenie. Črepníky s rastlinami nekladieme priamo na teplú zem. Často ich rosíme, no v období vegetačného pokoja ich po-lievame len málo. Ideálnym miestom pre náročné exotické rastliny sú presklenné zimné záhrady.
Niektoré chúlostivé dreviny sa v exteriéroch dajú uchrániť pred mrazom tak, že ich "zababušíme" do igelitových pásov, ktoré obmotáme okolo koruny a pevne priviažeme okolo kmeňa. Ak sa nám zunovalo miesto v záhrade, vyhradené našim tradičným drevinám, počkáme si na tuhý mráz, aby sme ich podkopali s dostatočne mohutným koreňovým balom. Spolu s premrznutou zeminou umiestnime strom alebo krík do vyhĺbeného otvoru na inom mieste. Robíme to iba so zdravou a pevnou rastlinou, pretože sťahovanie stromov a kríkov nebýva bežná rutinná záležitosť.
Nebojte sa byť krutí, režte veľa a radikálne
Aj niektoré izbové druhy potrebujú zmenu režimu pred nastávajúcim zimným obdobím. Je čas neľutovať rastliny, ktoré sa nám zdanlivo utešene rozrástli. Počas letného vegetačného obdobia zväčšili objem, takže ich pristrihnime, prípadne presaďme (hoci sa izbové rastliny môžu presá-dzať kedykoľvek v roku, najlepšia je však jar).
Na jeseň obmedzíme hnojenie. Keďže je čoraz menej svetla, prírastky môžu byť slabšie a bledšie - ťahajú sa do výšky bez zeleného sfarbenia.
Ak rastlina nasadzuje veľa výhonkov a pekne sa rozrastá, tešíme sa. Keď však chceme, aby nám rastliny aj pekne kvitli, musíme niekedy bujný rast obmedziť - inak sa rastlina bujným rastom vysilí a potom nie je schopná zakvitnúť. Ideálnym príkladom je čínska ruža, ktorá dokáže rásť do šírky viac ako meter za rok. Nekompromisne tvarujme rezaním mladé a zelené, dokonca i tvrdšie drevené časti rastliny. Vyformujme ju napríklad do stromčekových tvarov s okrúhlymi korunkami a zanedlho sa obsype pukmi a neskôr i kvetmi. Odolné sú i dracény, juky, filodendrony a monstery, ktorým môžeme rezať aj rastový vrchol. Palmám odrezávame iba odumreté a suché časti - nestriháme ich.
Pri vonkajších aj izbových drevinách v črepníkoch nezabúdajme na niekoľkocentimetrovú drenážovú vrstvu zo štrku v spodnej časti, kadiaľ odteká voda do misiek. Dnes sa už nepovažuje za podstatné, či rastliny zasadíme do klasickej terakoty alebo do ľahkých plastových nádob. Dôležité je, aby bol zospodu odtok s miskou, pretože rastlina pije presne tak ako človek - keď to potrebuje. Aj počas vegetačného pokoja dbajme na primeranú sústavnú (nie prílišnú) vlhkosť. Nenapájajme ju nárazovo niekoľkými litrami na jeden dúšok.
Ak sa však chcete zbaviť starostí s náročnými rastlinami, vyberte si radšej tradičnú zeleň. Odborníci sa zhodujú v tom, že tradičné ihličnany a stálozelené dreviny sú veľmi krásne počas celého roka, navyše sú oveľa nenáročnejšie na pestovanie v slovenských podmienkach. V porovnaní s chúlostivými exotickými druhmi vás očaria svojou sýtou zeleňou aj v chladných jesenných či zimných dňoch. n
Informácie autorky pochádzajú z priestorov Botanickej záhrady UK Bratislava.
