Mladá fronta, Praha 2000, preložila Helena Hartlová.
Mal necelých štrnásť rokov a písal si denník. Fiktívne denníkové zápisky nepraktického školáka z polorozvrátenej rodiny sa začiatkom osemdesiatych rokov stali hitom. Denník Adriana Mola sme milovali všetci. Boli sme fascinovaní schopnosťou spisovateľky Sue Townsendovej vcítiť sa do Adrianovho veku, pohlavia a charakteru. Komické a dojímavé rozprávanie o teenagerovom bolestnom vstupe medzi dospelých malo pre nás svoju hĺbku a presvedčivosť. Adrian Mole je dnes tridsiatnik a vrátil sa. Číta v novinách rovnaké správy ako my, je ovplyvňovaný takým istým spoločenským dianím. Komu sa návrat Adriana Mola zapáči, upozorňujeme, že v britskom denníku The Guardian vychádzajú ďalšie a ďalšie príbehy, takže sa pravdepodobne dočkáme aj ďalších pokračovaní.
Tama Janowitzová: Otroci New Yorku
Volvox Globator, Praha 2000, preložila Pavla Horáková.
Tama Janowitzová je hviezda americkej literatúry a kniha Otroci New Yorku bestsellerom. Eleanor, jej priateľ a výtvarník Stash, nezamestnaný hudobník Fred a problematický Bob - spolu s nimi ďalší a ďalší otroci New Yorku, ich vzťahy a osudy vytvárajú kostru drsného sveta knihy, ktorá sa v roku 1986 stala literárnou senzáciou. Poviedkový cyklus sa odohráva v East Village, medzi grotesknou spodinou chudobných umelcov, čo čakajú na niečo nové. Knihu v roku 1989 sfilmoval James Ivory a Andy Warhol o nej povedal: „Great! Sizzling! Wow!“ Čo na ňu hovorí Tomáš Janovic?
Claude Lévi-Strauss: Štrukturálna atropológia; Štrukturálna antropológia II.
Kalligram, Bratislava 2000, preložil Martin Kanovský.
Claude Lévi-Strauss patrí medzi najdôležitejších autorov 20. storočia. Keby sme chceli vymenovať celé jeho dielo, vzbudzovalo by to dojem niečoho, čo je určené iba prísne vymedzenému okruhu špecialistov. Ale nie je to tak. Aj keď by sa tak ľahko mohlo zdať z obálky slovenského vydania, kde sa píše: „Diela Anthropologie structurale (1958) a Anthropologie structurale deux (1973) sú zborníkmi jeho najvýznamnejších článkov a predstavujú skutočný manifest jeho štrukturálnej metódy. Obsahujú množstvo dnes už klasických štúdií a článkov, ktoré zmenili nielen antropológiu, ale mali významný vplyv aj na iné sociálne vedy i na širokú verejnosť.“ Nedajte sa však odradiť. Lévi-Strauss sa číta príjemne.
Jozef Krasula: Hráči
Divadelné združenie Partizánske, Partizánske 2000.
K dvadsiatemu výročiu si amatérske združenie divadelníkov z Partizánskeho vydalo knihu Hráči. Áno, pamätáte si dobre, je to ten divadelný súbor, na ktorého hosťovania chodíme pravidelne do bratislavského Divadla Astorka. Ako píše zostavovateľ Jozef Krasula: „Chce sa mi toho veľa povedať, ale je toho toľko, že o všetkom sa nedá a asi ani nemá hovoriť. Ale myslím, že aj táto kniha dosť napovie o nás - o súbore, o ľuďoch, ktorí sa v ňom počas dvadsiatich rokov ocitli na kratšiu či dlhšiu chvíľu, alebo navždy. Vznikla tak, ako sa rodili aj naše predstavenia - z radosti a s myšlienkou, že je určená na to, aby sa ľudia zabávali.“
Bella Chagallová: Hořící světla
Argo, Praha 2000, preložila Vladimíra Daňková.
Bella Chagallová bola manželkou slávneho Marca Chagalla. Svoje spomienky začala písať v roku 1935, keď sa počas návštevy Poľska zbavila ilúzie, že októbrová revolúcia skoncovala s antisemitizmom, a pokračovala v nich až do smrti v roku 1944. Písala ich v jidiš, a tak ako sa patrí na tento jazyk, sú to spomienky na detstvo a mladosť - čriepky strateného sveta, ktoré dávajú obraz tradičnej židovskej spoločnosti na východe Európy. Sú tu však aj spomienky na stretnutie s Marcom Chagallom. A v dokonalej knihe nájdeme aj jeho ilustrácie.
William H. Calvin: Ako myslí mozog
Kalligram, Bratislava 2000, preložil Ján Habdák.
Edícia Majstri vied bol skvelý cyklus kníh, ktoré podávali súhrnnú informáciu o stave poznania ľudstva na konci dvadsiateho storočia. Vychádzali súčasne v origináli i v desiatkach prekladov na celom svete. Po vydavateľstve Archa túto edíciu prevzal Kalligram. Ako myslí mozog je teda po dlhom čase ďalšou knihou tejto edície. Snaží sa podrobne preskúmať naše vnútorné prežívanie pri tvorivej činnosti, to, čo sa odohráva v mozgu pri myšlienkových pochodoch, pri vytváraní či zavrhovaní jednotlivých alternatív. Ako hovorí neurológ William H. Calvin: „Výskyt nových myšlienok v našom mozgu možno prirovnať k obrannej reakcii alebo ku vzniku a vývoju nového živočíšneho druhu - ak však uvažujeme v časovej rovine myslenia a činov, tak treba priznať, že v mozgu sa darwinovský vývoj myšlienky odohráva oveľa rýchlejšie.“
