V jesennom období vrcholia zberové práce. Väčšina zeleniny je krehká, preto si vyžaduje opatrné zaobchádzanie. Pozberať ju treba v krátkom čase, inak sa znehodnotí. Spôsoby zberu zeleniny závisia od druhu a kultivaru, termínu zberu, pozberovej úpravy a účelu použitia plodín.

Zelenina sa zberá buď postupne - prebierkou (rajčiaky, paprika, tekvice, karfiol), alebo jednorazovo (mrkva, petržlen, zeler, červená repa šalátová). Pozberané plodiny priamo konzumujeme, konzervujeme alebo uskladňujeme na zimu. Zeleninu určenú na skladovanie zberáme za suchého počasia popoludní, keď uschne od rannej rosy, pretože sa tak lepšie zberá i skladuje. Zeleninu určenú na konzervovanie spracujeme čo najrýchlejšie.

Dôležitou prácou v jeseni je aj ošetrenie pôdy. Po zbere úrody pozberáme najprv všetky rastlinné zvyšky (listy zeleniny a podobne), ktoré dáme do kompostu. Potom povrch pôdy plytko pokopeme motykou (do hĺbky 5 až 10 centimetrov) a pohrabeme. Na väčších pozemkoch môžeme túto prácu vykonať pomocou mechanizácie. Skyprením pôdneho povrchu umožníme zvyšným semenám burín vyklíčiť a pri ďalšom obrábaní pôdy ich zničíme. Kyprením zabránime aj vyparovaniu vody z pôdy a uľahčíme vsakovanie dažďovej vody.

Na jeseň pozemok hlboko zrýľujeme, väčší zorieme. Pôdu pri rýľovaní obraciame tak, aby sa vrchná vrstva dostala do brázdy. Tým zničíme klíčivé buriny a živočíšnych škodcov. Rýľujeme nahrubo, čo umožní lepšie zachytiť jesennú vlahu a sneh a dobre okysličiť pôdu vynesenú z hĺbky na povrch. Rýľovanie (hlbokú orbu) nikdy neodkladáme na jar. Stratili by sme totiž dôležitú zimnú vlahu. Ak však predsa musíme rýľovať na jar, robíme to čím skôr, len čo pôda obschne a nelepí sa na rýľ. Hĺbka rýľovania (orby) sa riadi podľa požiadaviek jednotlivých druhov zeleniny. Pri rýľovaní kladieme rýľ takmer kolmo, tak dosiahneme väčšiu hĺbku, ako keď ho kladieme šikmo. Na hlboké rýľovanie sa hodí rýľ s dolu rovnou čepeľou, ktorým pôdu zrýľujeme rovnako hlboko.

Pri jesennom rýľovaní môžeme do pôdy zapracovať maštaľný hnoj alebo kompost. Maštaľný hnoj rozhádžeme na pozemok v dávke 3 až 4 kilogramy na štvorcový meter a hneď zarýľujeme, aby nevznikali straty dusíka. Maštaľný hnoj zapracujeme pod kapustovitú zeleninu, zemiaky, kukuricu, repu, uhorky a tekvicu. Čerstvý hnoj nikdy nedávame pod koreňovú zeleninu, cibuľoviny a strukoviny. Na piesočnatých pôdach zaorávame maštaľný hnoj hlbšie, na ťažkých plytšie. Nezabúdajme, že baktérie, ktoré rozkladajú maštaľný hnoj na živiny prístupné rastlinám, potrebujú na svoju činnosť dostatok vzduchu. Pri jeho nadbytku sa však hnoj vplyvom zvýšenej činnosti mikroorganizmov rozkladá príliš rýchlo a rastliny nemôžu živiny dostatočne využiť. Pri veľmi hlbokom zaoraní by sa hnoj nerozkladal, lebo činnosť mikroorganizmov v pôdach s menším prístupom vzduchu je malá. Kompost môžeme použiť pre všetky plodiny v ktoromkoľvek čase v dávke 6 až 8 kg na štvorcový meter. Kompost sa zapracúva do pôdy plytko. K organickým hnojivám väčšinou pridávame aj časť fosforečných hnojív a na ťažších pôdach i draselné hnojivá.

Na jeseň po zbere úrody je vhodné odoberať vzorky pôd pre agrochemické rozbory na zistenie obsahu prístupných živín, pôdnej reakcie, potreby vápnenia a podobne. Určenie dávok minerálnych hnojív pre jednotlivé druhy a kultivary zeleniny je pomerne zložité. Do úvahy berieme nároky plodiny, ku ktorej sa má hnojiť, a obsah živín v pôde. Základná dávka sa stanoví podľa výsledku pôdneho rozboru.

Kyslé pozemky vápnime páleným vápnom alebo vápencom, ktorý zapravíme do pôdy orbou alebo rýľovaním. Náradie po práci vždy dobre ošetríme - očistíme od hliny, utrieme dosucha, kovové časti natrieme slabou vrstvou starého motorového oleja a odložíme do kôlne.

Autor: Ing. ALŽBETA VITEKOVÁ