Burzy vo svete bývajú rušným miestom. Bratislavskej burze musí k oživeniu pomôcť štát ponukou zostávajúcich podielov v štátnych firmách. ILUSTRAČNÉ FOTO - REUTERS

Na porovnanie, na pražskej burze bol úplne priemerný deň. Sumár denných obchodov napriek tomu dosiahol v prepočte 19,4 miliardy korún, čo je zase úplne priemerný deň. Celkové obchody tu tvorili 19,357 miliardy slovenských korún, čo je 60-násobok slovenskej hodnoty.

Takéto i vyššie rozdiely oproti všetkým okolitým burzám dosahuje Bratislava každý deň. Podľa trhovej kapitalizácie, ktorá predstavuje súčet hodnoty všetkých upísaných akcií, je Burza cenných papierov v Bratislave 25-krát menšia ako vo Viedni, 15-krát menšia ako vo Varšave, osemkrát menšia ako v Budapešti či sedemkrát menšia ako v Prahe.

Aj menšie krajiny majú väčšie burzy

Veľkosť burzy nezávisí od veľkosti štátu. Burza v dvojmiliónovom Slovinsku je dvakrát väčšia ako na Slovensku a v Luxembursku, ktoré nemá ani pol milióna obyvateľov, je takmer desaťkrát väčšia. Bratislavská burza je z členov Federation of European Securities Exchanges, ktorá združuje 20 európskych búrz, druhá najmenšia. Menšiu burzu má len Malta.

"Na to, aby burza fungovala, treba záujem investorov, ktorí hľadajú na burze investičné príležitosti a emitentov, ktorí hľadajú na burze kapitál. U nás je to už roky začarovaný kruh. Investori tvrdia, že na burze je málo zaujímavých a likvidných emisií a emitenti tvrdia, že prostredníctvom našej burzy sa nedá financovať, keďže je nízky záujem investorov," tvrdí riaditeľ Odboru treasury Banky Slovakia Miron Zelina.

Na bratislavskej burze sa aktívne obchoduje len s niekoľkými akciami vo veľmi malých objemoch. "Keď sa pozriete napríklad na Slovnaft, tak vďaka obchodu s 20 alebo 30 akciami za deň vyskočí burza o päť percent. To nie je jednoducho pre investorov zaujímavé. Oni potrebujú kúpiť nejaký balík 100-tisíc alebo 200-tisíc akcií," povedal analytik českej HVB Bank Dušan Jalový.

Burzu by naštartovala privatizácia

Oslovení analytici sa zhodujú, že obchodovanie na burze by mohlo rozhýbať, keby štát predal aspoň časť niektorých firiem prostredníctvom burzy. "Ak štát chce, aby sa to tam nejako rozbehlo, tak musí urobiť prvý krok," hovorí Jalový. Ak by vláda ponúkla cez burzu na predaj aspoň niekoľko percent dvoch či troch firiem, mohlo by to podľa Jalového povzbudiť ďalšie firmy, aby na burze upísali svoje akcie.

"V minulosti sa už viackrát hovorilo o čiastočnej privatizácii štátnych spoločností prostredníctvom burzy. V poslednom čase, aj v súvislosti so spustením dôchodkovej reformy, sú prísľuby vlády hmatateľnejšie. Umiestnenie, aj keď len menších podielov štátnych spoločností na burze, by bolo veľkým prínosom pre kapitálový trh a dobrým signálom pre ďalších emitentov," povedala zástupkyňa riaditeľky bratislavskej burzy Barbora Lazarová.

Ešte minulý rok vláda schválila, že desať percent rozvodných energetických závodov by sa malo predať prostredníctvom burzy. Doteraz sa tak nestalo. Hovorca zastupujúceho ministra hospodárstva Peter Papanek očakáva, že vláda sa v najbližšom čase k tomuto rozhodnutiu vráti a opäť ho odobrí. "Len je otázka, koľko percent to bude. Určite by to nemalo byť menej," hovorí Papanek.

Prostredníctvom burzy by sa mohli predávať aj ďalšie štátne podniky. V súčasnosti sa hovorí predovšetkým o šiestich veľkých teplárňach. Vláda chce predať 51 percent ich akcií priamo vybraným strategickým investorom. Potom sa rozhodne, či zvyšných 49 percent prevedie na samosprávy, či časť akcií ponúkne investorovi na zvýšenie svojho podielu, alebo či akcie predá cez burzu. Podľa ministra financií Ivana Mikloša by pre burzy prichádzalo do úvahy zrejme o 15 percent. Podľa hovorkyne Fondu národného majetku Tatjany Lesajovej sa väčšinou prostredníctvom burzy privatizujú len veľmi malé podiely v štátnych firmách. "Doteraz najväčší predaj bolo 10 percent akcií Slovnaftu," povedala.

Burze konkurujú banky

Vstup na burzu využívajú firmy na získanie peňazí na ďalšie investície. Firma tým, že predá časť svojich akcií, získa kapitál od investorov. Ide o peniaze, ktoré na rozdiel od úverov či dlhopisov netreba vracať. "V súčasnosti sa však u nás podniky zrejme dokážu lepšie prefinancovať prostredníctvom bánk, ktoré sú im schopné poskytnúť lepšie podmienky, ako burza," hovorí o neochote vstupovať na burzu analytička ČSOB Silvia Čehovičová.

"Náklady na uvedenie cenných papierov na burzu sú príliš veľké, často prevyšujú náklady na získanie klasického bankového úveru, teda úroky," povedal analytik Poštovej banky Miroslav Šmál. Rovnako aj čas na získanie peňazí prostredníctvom burzy je podľa Šmála dlhší, ako pri klasickom úvere.

Podľa Lazarovej dlho komplikoval situáciu aj zlý obraz trhu v očiach investorov i firiem. "Nedôvera ku kapitálovému trhu nevznikla vďaka burze, ale vďaka celému prostrediu. Zneužívali sa zákony, chýbal orgán dohľadu nad trhom a veľa ľudí prišlo o investície, ktoré mali v akciách spoločností alebo v investičných fondoch," povedala Lazarová.

Burzu potrebujú dôchodkové spoločnosti

Rozbehnutie burzy je dôležité aj pre dôchodkové správcovské spoločnosti. Tie budú spravovať desiatky miliárd korún od sporiteľov a ich peniaze budú musieť a chcieť investovať. Podľa zákona musia 30 percent aktív investovať na Slovensku. "Ak budú investovať inde, všetky úspory štátu budú odchádzať niekde inde, a to je veľká škoda. Pre ekonomiku je vždy zlé, ak odchádza kapitál. A obzvlášť, keď je to ešte domáci kapitál," vraví Jalový.

Okrem dôchodkových spoločností by vo veľkom mohli na burze investovať aj podielové fondy. V nich sa už nahromadilo vyše 100 miliárd korún.

Jednou z možností na spustenie burzy je aj jej spojenie s inou burzou. Na Slovensku by sa tak mohli obchodovať akcie, ktoré sú upísané na niektorej z okolitých búrz. V súčasnosti Fond národného majetku chce získať na burze väčšinový podiel tým, že do nej začlení centrálny depozitár, ktorý vlastní.

Veľkosť búrz v Európe

burza trhová kapitalizácia

(v miliónoch eur)

Bratislava 3 916,70

Ľubľana 6 379,24

Praha 29 066,90

Budapešť 29 852,80

Varšava 61 270,26

Viedeň 98 911,00

Talianska burza 616 816,45

Nemecká burza 951 595,92

Londýn 2 427 952,17

Zdroj: Federation of European