Kto sa vlastne skrýva pod označením dobrovoľne nezamestnaný? V tejto skupine sú napríklad domáce panie, takzvaní "rentieri" (teda ľudia žijúci z výnosov svojho majetku), ľudia pracujúci na čierno, alebo v zahraničí, alebo jednoducho tí, ktorí nemajú prácu ani príjmy, ale nie sú evidovaní na úrade práce.
Prvé dve skupiny finančné problémy väčšinou nemajú; do poslednej skupiny však patria aj ľudia, ktorí sa za "dobrovoľne" nezamestnaných sami nepovažujú. Buď ich úrady vyradili z evidencie pre nespoluprácu alebo sa nechali vyradiť dobrovoľne - jednoducho ich unavilo každý týždeň cestovať na úrad práce a stáť hodiny v rade s nulovými vyhliadkami na zamestnanie. "Nemalo to budúcnosť, robotu pre mňa nemali a stáť tam každý týždeň za pár korún, na to som už nemal nervy," hovorí Jakub Slošiar z Myjavy. "Povedal som si, že sa radšej bez sociálneho zaobídem."
Treba si však uvedomiť, že ten, koho z evidencie uchádzačov o prácu vyradili, môže byť znova riadne zaevidovaný až po šiestich mesiacoch.
Rozhodnutie stať sa dobrovoľne nezamestnaným si určite treba dobre uvážiť. Napríklad aj preto, že dobrovoľne nezamestnaným pribudla tento mesiac zákonná povinnosť platiť si poistné na zdravotné poistenie. Ak vám vyschne zdroj peňazí, na ktorí ste sa spoliehali, či pravidelná možnosť privyrobiť si, môže sa stať, že vám neostane na zdravotné poistenie, o dávkach do sociálnej poisťovne ani nehovoriac. A keď nebudete spĺňať podmienku, že ste boli počas posledných štyroch rokov nepretržite tri roky platcom sociálnych dávok a dávok do fondu zamestnanosti, nebudete mať nárok napríklad na podporu nezamestnanosti. Ak ste teda dobrovoľne nezamestnaný a nechcete, aby vám zanikol nárok na podporu v nezamestnanosti, prípadne sa posunul vek odchodu do dôchodku, mali by ste si platiť odvody do sociálnej poisťovne ďalej, i keď nepracujete. "Dobrovoľne nezamestnaní si odvody do sociálnej poisťovne podľa zákona platiť nemusia, ale môžu," hovorí Igor Kňazovický z Ústredia práce rodiny a sociálnych vecí. "Ak sa rozhodnú platiť, vybavia potrebné formality v každej pobočke sociálnej poisťovne. Budú platiť čiastku, ktorá sa odvádza z minimálnej mzdy, podobne ako u živnostníkov. Ak sa rozhodnú neplatiť, štát voči nim neuplatní žiadne sankcie. Potrestajú sa sami - tým, že nebudú mať nárok na podporu v nezamestnanosti a neskôr budú mať problémy s dôchodkom."
Dobrovoľne nezamestnaní sú napríklad:
- ženy v domácnosti,
- žijúce z podielov na zisku obchodných spoločností,
- fyzické osoby majúce príjmy len z dohôd o vykonaní práce,
- fyzické osoby dosahujúce príjmy len na základe rôznych zmlúv podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka mimo činnosti zamestnanca a mimo činnosti SZČO,
- fyzické osoby majúce len príjmy z prenájmov,
- fyzické osoby majúce len príjmy zdanené zrážkovou daňou,
- fyzické osoby majúce len príjmy z kapitálového majetku a ostatné (náhodné) príjmy, podľa § 7 a § 8 ZDP,
- fyzické osoby dosahujúce príjmy podľa autorského zákona, avšak neprihlásené v zdravotnej poisťovni ako SZČO, atď.
Tieto osoby si musia platiť poistné samy. Vo svojej pobočke zdravotnej poisťovne sa mali prihlásiť najneskôr do
8. septembra 2005. Za mesiace september až december 2005 budú platiť preddavky na poistné vo výške 575,- Sk mesačne (288,- Sk v prípade osôb so zdravotným postihnutím). Platba za september musí byť odvedená najneskôr do
8. októbra 2005, za každý ďalší mesiac potom najneskôr do 8-ho dňa nasledujúceho mesiaca.
Autor: gal
