Internet banking sa za krátky čas svojho fungovania na trhu bankových produktov udomácnil, ba stal sa najobľúbenejším a najčastejšie využívaným produktom priameho bankovníctva. Vďaka internetu sa stal doslova fenoménom dneška. Jeho najväčšia výhoda spočíva v nonstop kontakte so svojou bankovou inštitúciou bez toho, aby človek musel opustiť napríklad pohodlie svojho domova alebo komunikácia s peňažným ústavom z ktoréhokoľvek miesta na sveta. Podmienkou je iba prístup na internet.
Internet banking má svojich veľkých zástancov, na druhej strane však aj odporcov. V porovnaní napríklad s telefonickým bankovníctvom, kedy je telefonovanie dostupné takmer každému, internet banking môže práve v takýchto situáciách odrádzať. Jeho výraznejšiemu využívaniu môže zabrániť nízka alebo nulová počítačová a internetová gramotnosť. Banky si navyše vyžadujú pre fungovanie svojho produktu určité vybavenie počítača, a práve v tejto oblasti nemusí byť každý "doma".
Ako funguje? "Internet banking umožňuje nadviazať spojenie s bankou prostredníctvom verejnej siete internet," vysvetľuje Alena Walterová z VÚB. "Klient sa prostredníctvom internetového prehliadača pripája na bankový server, pričom je toto spojenie chránené bezpečnostným protokolom SSL. Po pripojení má klient prístup ku všetkým svojim účtom nepretržite 24 hodín denne, môže vykonávať aktívne i pasívne operácie." Znamená to, že používateľ internet bankingu získava prístup nielen k všeobecným informáciám a prehľade o svojich účtoch, ale môže predovšetkým vykonávať transakcie zo svojho účtu.
Rozsah operácií cez IB sa stále rozširuje
Tí, ktorí ho využívajú majú z roka na rok k dispozícii viac možností ako komunikovať a riešiť jednotlivé záležitosti s bankou v rámci internetu. "Táto služba zaznamenáva neustály vývoj, jednak v rozsahu funkcií prístupných užívateľovi a rozširuje sa aj komfort používania," tvrdí Andrea Kollárová z HVB Bank Slovakia. "Zaznamenali sme dynamický nárast počtu používateľov predovšetkým súkromných klientov. Klienti si takisto zvykli v čoraz väčšej miere využívať celý rozsah funkcií, ktoré tento produkt poskytuje." Najviac však ľudia dávajú prednosť platbám, pre ktoré už nemusia chodiť do banky. "Z aktívnych operácií sa najčastejšie využíva jednoduchý platobný príkaz - až 95 % všetkých platieb, z pasívnych operácií je to prehľad prevodov na účte," povedali nám vo VÚB. Podobné skúsenosti potvrdzujú aj ostatné banky. Pritom rozsah operácií, ktoré možno vykonávať prostredníctvom internet bankingu sa z roka na rok zvyšuje. Popri informáciách o účte či platbách z účtu, možno realizovať napríklad aj vklady na termínovaný účet, meniť alebo rušiť trvalé príkazy a inkasá, ktoré boli zadávané v pobočke, informácie o platobných kartách, možnosť investovať alebo sledovať stav svojich úverov.
Lacnejší než návšteva banky
Štatistiky bánk sledujúce frekvenciu prevodov v rámci účtov hovoria, že napríklad fyzická osoba nepodnikateľ realizuje najmenej jednu transakciu, ale častejšie sa objavujú informácie o priemerne dvoch až troch transakciách za mesiac. Priemerná platba cez internet banking u takýchto osôb sa pohybuje najčastejšie okolo tisíc až tisícpäťsto korún.
Je všeobecne známe, že internet banking šetrí predovšetkým čas, ktorý by sme museli vynaložiť na cestu do banky. Treba však zdôrazniť, že šetrí aj našu peňaženku. Stačí pohľad na poplatky. Banky najčastejšie ponúkajú internet banking v rámci balíkov služieb. Jeho zriadenie nestojí človeka ani korunu. Banky si za jeho využívanie neúčtujú mesačné poplatky. A čo je podstatné - prevodné príkazy - teda najčastejšie využívané operácie - uskutočňované prostredníctvom internet bankingu sú výrazne lacnejšie než, koľko by sme museli za rovnakú službu zaplatiť pri prepážke priamo v banke. Banky aj takto motivujú klientov, aby mnohé operácie realizovali práve cez tento komunikačný kanál. Je výhodný pre obe strany.
Ako sa dostať k svojmu účtu?
Prístup používateľa internet bankingu do svojej banky nie je bezproblémový. Pre vstupom do internet bankingového prostredia musí prekonať zabezpečovacie bariéry, ktoré by mali dovoliť prístup len majiteľovi účtu. Každý návštevník internet bankingu sa musí prelúskať cez rôzne identifikačné čísla, kódy a heslá. Práve tie sú zárukou toho, že účet klienta banky je naozaj chránený a prístupný len jemu. Nezostáva len pri jednom zabezpečovacom prvku. Banky vyžadujú minimálne dva. V takýchto prípadoch sa klient dostane zvyčajne iba do zóny pasívnych operácií. Ak chce vykonávať aj aktívne operácie, predovšetkým však realizovať platby z účtu, resp. zadávať iné príkazy, musí pri komunikácii s bankou odstrániť ešte jednu zabezpečovaciu bariéru.
Klienti najčastejšie zadávajú identifikačné číslo a heslo. Identifikačné číslo je zadávané bankou, heslo si môže klient v niektorých prípadoch meniť, napríklad pri každom opúšťaní internet bankingového priestoru. V tejto fáze ide vo väčšine prípadov o kombináciu číselného a slovného hesla. V ďalšej fáze už potom využívajú kombinácie z Grid karty, SMS kód, elektronický osobný kľúč, TAN zoznam, kód vygenerovaný elektronickou bezpečnostnou kartou tzv. tokenom alebo banky tiež ponúkajú ďalšie autentifikačné zariadenia, tzv. autentifikačné kalkulátory. Tretí bezpečnostný prvok si môže v mnohých prípadoch zvoliť klient sám, vyberá však z tých, ktoré ponúka jeho banka. Výber tohto prvku má navyše vplyv na možný objem transakcií. Limit je teda závislý od používaných identifikačných, autentifikačných a autorizačných prostriedkov. Niektoré umožňujú menší objem transakcií, niektoré ľubovoľný rozsah. Za Grid kartu, zasielanie SMS kódov, TAN zoznam banky nezvyknú účtovať poplatky, tie sa už týkajú skôr autentifikačných kalkulátorov, prípadne čipovej karty. Zaplatíte za ne približne okolo dvoch až troch tisíc korún, v niektorých prípadoch i menej. Napokon tieto zariadenie odborníci označujú za najbezpečnejšie. (sbr)
