Na otázky ohľadom Banášových správ odpovedal Patrik Košický zo sekcie rekonštrukcie Ústavu pamäti národa.
Ako Ústav pamäti našiel tieto správy zo zväzku pána Banáša?
„Vo zväzku č. 39641 s krycím menom LOTOS sú v rámci zoznamu dokumentov uvedené skartácie z decembra 1989. Pristúpili sme preto k rekonštrukcii tohto zväzku na základe údajov, ktoré sa v ňom zachovali ako napríklad krycie mená, či mená osôb s ktorými sa stýkal. Overovali sme aj existenciu iných zväzkov v problematike „zahraniční novinári“, ktorú mal na starosti jeho riadiaci dôstojník. V spise preverovanej osoby zahraničného novinára sme našli agentúrne záznamy, v ktorých boli zaznamenávané správy spolupracovníka LOTOS k danej osobe.“
Prečo neboli v jeho zväzku, ale inom? Prečo sa v jeho skartovali a vo zväzku preverovanej osoby nie?
“Pri spomínaných skartáciách boli ničené dokumenty najmä zo živých zväzkov tajných spolupracovníkov, preto je nádej, že pri iných typoch zväzkov ako preverované, či nepriateľské osoby je možné nájsť prepojenia aj na zväzky spolupracovníkov hlavne prostredníctvom spomínaných agentúrnych záznamov. Vzhľadom na rozsah agendy ŠtB nebolo v ich silách za tak krátku dobu zničiť všetky možné prepojenia medzi zväzkami.“
Každá získaná informácia sa vpisovala do takého formulára, ako sú informácie, ktoré poskytol Banáš?
„Bol to predpis, ktorý sa dodržiaval. Záznamy boli písané na formuláre a obsahovali okrem samotných poznatkov aj dôležité údaje o spolupracovníkovi, ktorý informácie získal a schôdzke, ako napríklad krycie meno a registračné číslo spolupracovníka, dátum a miesto konania schôdzky, označenie spoľahlivosti spolupracovníka, i to ako správu získal a k čomu sa správa vzťahuje. Dokonca aj z odpočúvania telefónov, či miestností zapisovali ich obsah do takýchto záznamov, kde do kolónky „prameň“ uviedli krycie meno pre typ odpočúvania. Dôležitým údajom pri samotnej rekonštrukcii dokumentov je rozdeľovník, ktorý zaznamenával kde všade boli zasielané kópie záznamu.“
Ako to v praxi vyzeralo?
„Spravidla podával informácie spolupracovník ústne na schôdzke so svojím riadiacim orgánom a doložil to vlastnoručnou správou. Takéto vlastnoručné správy boli zakladané len vo zväzku spolupracovníka. Pri vypĺňaní záznamu z nich čerpal príslušník ŠtB. Záznam bol vypracovaný hlavne pre jeho širšie využitie. Napríklad ak sa informácie týkali inej osoby, či problematiky, tak bol v kópii zaslaný do príslušného zväzku. Formulár záznamu obsahoval kolónky, ktoré musel príslušník vyplniť a týkali sa aj kategórie, či spoľahlivosti tzv. prameňa. Výnimkou nie sú záznamy, kde informácie podala osoba evidovaná ako dôverník, či kandidát tajnej spolupráce. V závere záznamu príslušník ŠtB uvádzal aj opatrenia, ktoré vyplývali z poskytnutých informácií.“
Prečo nechceli od Banáša, aby písal správy vlastnoručne? Kedy sa využívala táto forma?
„V spomínanom zväzku sú v prehľade k častiam zväzku uvedené aj štyri zložky vlastnoručných správ, ktoré boli skartované v decembri 1989. Z toho teda vyplýva, že spolupracovník odovzdával aj vlastnoručné správy. To, že išlo o štyri zložky svedčí o ich nemalom rozsahu.“
Čo to bola "verejná miestnosť"?
“Verejná miestnosť mohla byť napríklad kaviareň, reštaurácia alebo knižnica. Väčšinou išlo o preverené zariadenia, kde by nevzbudzovali prílišný záujem, ale zároveň mali možnosť sa nerušene zhovárať.“
Čo znamená "po úkolovaní"?
“Tento termín znamenal, že spolupracovník na niektorej z predchádzajúcich schôdzok dostal za úlohu zistiť konkrétne informácie.“
Banáš hovorí, že toto nie je spolupráca, pretože len informoval svojich nadriadených o práci zahraničných novinárov. Myslíte si, že tieto správy sa dajú považovať za spoluprácu?
„Obsah, rozsah a intenzita správ nasvedčujú tomu, že išlo o spoluprácu v pravom zmysle slova. Informácie, ako ste mali možnosť vidieť nemali len štátno-bezpečnostný charakter a všetky z nich boli poskytnuté na základe požiadavok k danej problematike teda po spomínanom „úkolovaní“.“
Čo to znamenalo za komunizmu prekladať názvy štvrtí v Bratislave do starých názvov z predvojnových čias? Mohlo to byť vnímané negatívne?
„Je to v prvom rade vec pohľadu. Po znárodnení majetku a premenovaní ulíc, či štvrtí v období budovania komunizmu mohla akákoľvek zmienka vzťahujúca sa k časom súkromného vlastníctva pôsobiť negatívne, najmä vo vzťahu k zahraničným médiám.“
Mohlo niekomu ublížiť, ak o ňom niekto eštebákom povedal, že si na stretnutí vypil a hneď potom šoféroval? Mohli to eštebáci zneužiť?
„Určite áno. Ak potrebovali kompromitujúci materiál, ktorým by mohli vyvíjať nátlak na spoluprácu, tak toto mohlo byť vhodným prostriedkom. Stačilo si počkať na najbližšiu schôdzku a poslať policajnú hliadku na miesto, kadiaľ bude prechádzať. Všetko ostatné už bolo len vecou vhodného predloženia východiska z danej situácie."
Autor: mož
