BRATISLAVA - Ústav pamäti národa objavil v archívoch komunistickej ŠtB vôbec prvú zmienku o arcibiskupovi Jánovi Sokolovi ako o tajnom spolupracovníkovi s krycím menom Špirituál. Ide o správu nadstrážmajstra Dušana Keményho, ktorú spísal po stretnutí so Sokolom. Píše, že Sokol ako tajný spolupracovník poskytol správu z vlastnej iniciatívy, je preverený a urobil to v konšpiračnom byte.
Správa je z 30. júna 1981 a týka sa katolíckeho kňaza Júliusa Mariána Prachára, ktorý v tom čase pôsobil ako kaplán v Malackách. Ústav ju našiel v Prachárovom viac ako 500-stranovom zväzku, ktorý naňho ŠtB viedla ako na nepriateľskú osobu.
Sokol podľa správy nadstrážmajstra ŠtB informoval o zmenách, ktoré sa udejú v Trnavskej arcidiecéze. "Tiež sa dopočul, že kaplánovi v Malackách má byť odňatý štátny súhlas pre vykonávanie pastoračnej činnosti. K tomuto uviedol, že by to nebolo dobré, lebo by to zle vplývalo na ostatných mladých duchovných." Podľa Sokolovho názoru mal byť Prachár ustanovený za správcu niektorej väčšej farnosti, "kde by mal veľa práce a nemohol by sa zaoberať podobnou činnosťou ako doteraz". Prachár bol známy ako kňaz, ktorý pracoval s mládežou a nešiel po ruke komunistickému režimu.
Sokolov zväzok je celý skartovaný, on akúkoľvek spoluprácu s ŠtB odmieta. V registroch zväzkov je vedený od roku 1972 najprv ako tajný spolupracovník, potom ako agent. Kedy sa stal agentom, z nich nie je zrejmé. Vyplýva z nich iba to, že ním určite bol v roku 1989.
V roku 1983 mal arcibiskup vážnu dopravnú nehodu, po ktorej o niekoľko dní neskôr zomrela jeho spolujazdkyňa a kuchárka z fary.
O nehode nie sú v archívoch ministerstva vnútra žiadne záznamy, hoci z oveľa menej vážnej Sokolovej nehody z roku 1973, keď sa zrazil s kamiónom, záznam je. Odmietol, že by ho pre nehodu niekedy kontaktovala ŠtB. (mož)
