Osud masového vraha s úhľadným rukopisom ostáva záhadouKto bol vlastne Karol Pazúr, jeden z najmasovejších vrahov v dejinách Slovenska? Verejnosť o ňom dodnes veľa nevie. Podľa dr. Hýbla to zapríčinil zrejme aj rozpad spoločnej republiky. "Treba si uvedomiť, že o hromadnej vražde sa začalo hovoriť až po roku 1989 a prvé závažné skutočnosti vychádzali na povrch okolo roku 1993. To sa už spoločný štát delil a na Slovensku sa menej vedelo o tom, čo sa deje na druhej strane hraníc," vysvetľuje riaditeľ múzea. Napriek tomu, že viaceré materiály o Karolovi Pazúrovi zmizli v archívoch, riaditeľovi sa mnohé podarilo sústrediť. Vrátane vojnového dotazníka a životopisu, ktorý písal vlastnou rukou.

Keď doktor Hýbl predložil jeho úhľadný krasopis grafológom, neboli zaskočení. Úhľadné písmo mali údajne mnohí známi masoví vrahovia.

Karol Pazúr sa narodil vo februári 1917 v Krompachoch a po skončení ľudovej školy sa vyučil za kníhviazača a zlatiča kníh. Krátko pôsobil aj ako bankový úradník. Do komunistickej strany vstúpil v decembri 1944, keď už bol tlak sovietskych oslobodzovacích jednotiek silný. Pri vstupe do strany zamlčal, že bol členom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, krátky čas aj príslušníkom Hlinkovej gardy a že dobrovoľne odišiel na práce do Nemecka. Tam sa stal dokonca členom nemeckého reprezentačného futbalového mužstva.

Ani Pazúrova rodina nemala najlepšiu povesť. Jeho brat bol v roku 1932 odsúdený za špionáž v prospech Maďarska a neskôr bol členom Hlinkovej gardy a jednotky zbraní SS. Pazúrova sestra sa zase počas vojny stýkala s nemeckými dôstojníkmi a bola podozrivá zo špionáže v prospech Nemecka.

"Všetky tieto momenty sa podľa môjho názoru podpísali na charaktere Karola Pazúra a do istej miery vysvetľujú aj inak nevysvetliteľnú tragédiu. Ľudovo povedané, Pazúr mal maslo na hlave a bál sa, čo bude ďalej. Na sklonku vojny cítil, že jeho minulosť a minulosť jeho rodiny mu môže spôsobiť problémy. Snažil sa preto vystupovať ako zarytý nepriateľ Nemcov. Keďže bol aj mimoriadne ctižiadostivý, vyústilo to do tragédie," hovorí Hýbl.

Pazúrov osud sa zmenil k lepšiemu po víťaznom februári, keď mu pomohli najmä komunisti. "Zistili sme, že približne dvadsať rokov po tom pôsobil v jednej z regionálnych organizácií Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov." Konečný osud Pazúra nie je presne známy. S najväčšou pravdepodobnosťou v 80. rokoch zo Slovenska emigroval a zrejme v zahraničí aj zomrel. Isté je, že ešte v roku 1973 si podal žiadosť o vydanie osvedčenia, že sa zúčastnil SNP podľa zákona 255, a to o dva roky aj získal. V súvislosti s Pazúrovým nejasným koncom sa však spomínajú aj ďalšie verzie. Podľa jednej bol pred rokmi sám na rybolove, kde ho našli pozostalí obetí. Priviazali vraj k nemu ťažký kameň a utopili ho. Ďalšou je, že ešte dnes žije pod zmeneným menom v USA. To by sa už blížil k deväťdesiatke. Osud Pazúra ostáva teda záhadou, hoci aj doktor Hýbl sa prikláňa k verzii, že zrejme umrel na neznámom mieste v zahraničí.