Na Slovensku platíme za vedenie bankového účtu najmenej spomedzi okolitých krajín. |
Obyvatelia Slovenska zaplatia ročne za služby spojené s vedením účtu 1430 korún. V Maďarsku je to 2114 Sk, v Rakúsku 2790 Sk a v Poľsku 2876 Sk. Najviac platia klienti českých bánk - 3428 korún za rok.
Na Slovensku sa najmenej platí aj v prepočte na priemernú mzdu. Ročné poplatky tu tvoria 0,71 percenta z ročnej priemernej mzdy. Aj v tomto porovnaní skončili najhoršie Česi, ktorí platia bankám 1,16 percenta z platu. Do tohto porovnania asociácia nezaradila Rakúsko, ktoré by vďaka vysokým platom dopadlo najlepšie.
Prieskum vychádzal z priemerného správania bankového klienta. Banky poskytli asociácii údaje o tom, aký je priemerný zostatok na účtoch ich klientov, koľkokrát do mesiaca vyberú peniaze z domáceho a z cudzieho bankomatu, koľko platieb mesačne odíde z ich účtu a podobne. Na základe toho vytvorili priemerného klienta a zisťovali, koľko ho stoja všetky tieto služby v jednotlivých krajinách.
Prezidentka Asociácie bánk Regina Ovesny-Straka tvrdí, že ide o prvé porovnanie nákladov, ktoré sa robilo na základe toho, ako sa správa priemerný slovenský klient. Výsledky prieskumu neodzrkadľujú, koľko zaplatí v banke priemerný Čech či Rakúšan, ale koľko by zaplatil, ak by využíval rovnaké služby ako priemerný slovenský klient.
Nezávislý analytik spoločnosti Symsite Research Vladimír Dohnal vraví, že je to tento rok už druhá štúdia, ktorá potvrdila, že bankové poplatky na Slovensku patria medzi najnižšie v Európe. Podľa štúdie World Retail Banking Report 2005 od spoločnosti Capgemini sú na Slovensku druhé najnižšie poplatky v Európe. Slováci zaplatia ročne bankám na poplatkoch 1865 korún. Menej platia len Holanďania, a to 972 korún.
Z okolitých krajín sú podľa Capgemini najvyššie poplatky v Poľsku, kde klienti bánk ročne zaplatia 3537 korún. Rakúšania nechajú bankám na poplatkoch 3070 korún a Česi, ktorí dopadli podľa Asociácie bánk najhoršie, zaplatia ročne 2643 korún.
Rozdiely sú podľa asociácie spôsobené tým, že pri oboch štúdiách bola použitá rôzna metodika. Spoločnosť Capgemini navyše skúmala v každej krajine, koľko tu minie priemerný klient ich bánk. Viceprezident Asociácie bánk Ladislav Unčovský povedal, že veľký rozdiel medzi týmito štúdiami je aj v tom, že kým oni mali presné údaje od jednotlivých bánk, ako sa priemerný klient správa, spoločnosť Capgemini sa bánk nepýtala, ale sama si určila, ako by sa asi mohol správať.
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL