Podľa Ivana Mikloša majú problémy s korupciou všade na svete. FOTO - SME PAVOL FUNTÁL
Jeho meno sa spája predovšetkým s reformou daňového systému. Zásadne však zmenil aj celkový spôsob riadenia verejných financií, zaviedol viacročné rozpočtovanie, naučil partnerov nezvyšovať deficit pri rokovaní o štátnom rozpočte. Získal si rešpekt a uznanie v zahraničí, doma však býva prvý na rane, keď ide o kritiku druhej Dzurindovej vlády. Momentálne má pred sebou poslednú veľkú skúšku v súčasnom funkčnom období, musí presvedčiť parlament, aby podporil návrh rozpočtu na roky 2006 - 2008. Rozprávali sme sa s ministrom financií IVANOM MIKLOŠOM.
Aj ľudia, ktorí uznávajú reformný prínos tejto vlády, upozorňujú na jej morálne prešľapy v oblasti korupcie alebo klientelizmu. Ako sa s tým vyrovnávate?
Tento problém má dve roviny. Prvá je tá, do akej miery ekonomické reformy a ďalšie zmeny prispeli na zlepšovanie morálky, etiky a boja proti korupcii. Súhlasím s Eugenom Jurzycom, ktorý pre váš denník povedal (SME 4. 10. 2005, pozn. red.), že reformy výrazne prispeli k morálke tým, že zúžili priestor na korupciu. Najviditeľnejším príkladom je privatizácia bánk, ale napríklad aj fungovanie úradov alebo prirodzených monopolov. Prieskumy, ktoré sme robili počas prvej Dzurindovej vlády, ukázali, že v oblastiach, kde sa urobili reformy, sa rýchlo dostavili výsledky v znižovaní miery korupcie. Platí to aj naopak, čoho príkladom je vysoké školstvo, kde nezavedenie poplatkov spôsobilo pretrvávanie nerovnováhy medzi dopytom a ponukou, čo generuje korupciu. Takže, myslím si, že je to naopak, ako hovoria rôzni intelektuáli, umelci. Oddeľovanie reforiem od etiky je mýtus.
Druhá rovina asi budú konkrétne kauzy, ktorých bolo dosť.
Konkrétne kauzy treba hodnotiť z prípadu na prípad. Sám som bol objektom niektorých diskreditačných kampaní a mediálnych manipulácií a viem, že nie všetko, čo sa napíše, je postavené na faktoch. Súhlasím, že treba poukazovať na kauzy, ale súčasne aj na nepoctivé zámery vyrábať takéto kauzy s cieľom manipulovať. A to sa, žiaľbohu, v našich médiách deje pomerne často. Neviem, či to tam napíšete, ale ja si napríklad myslím, že kauza skupinka bola aj o tomto.
V inej kauze - dlhu SDKÚ, ste niekoľkokrát povedali, že ste si vedomý politických nákladov vášho postoja. Znamená to, že ste si vyčíslili, že zodpovedanie novinárskych otázok je spojené s vyššími nákladmi?
Nič sme si nevyčíslili. Jednoducho, odmietame hrať tieto hry. Médiá si na Slovensku zvykli, že robia politiku. Uvedomujeme si, že je to pri tejto kauze spojené aj s politickými nákladmi, ale pre zdravý vývoj spoločnosti je dôležité jasne si vymedziť hranice. Ak chcete vy alebo vaši kolegovia robiť politiku, choďte do politiky.
Ďalší príklad je posledná kauza Ruskových zmeniek, ktoré vyvrcholili odhalením rôznych skrytých mín na ministerstve hospodárstva a vyhodením Ruska z vlády aj koalície. Máme veriť, že vláda ani minister financií tak dlho nevideli, čo sa deje vo vedľajšom rezorte?
Mnohé veci sme nevedeli. Napríklad o Jukose som sa dozvedel, až keď mi napísal sám Jukos a následne som si dal preveriť celú dokumentáciu. Je fakt, že problémov, ktoré boli spojené s Ruskom a s komunikáciou s ním, bolo veľa, ale kauzou zmeniek pretiekol pohár trpezlivosti u všetkých. Spôsob, akým Rusko riadil tento rezort, bol pre mňa i pre ostatných problém od začiatku, ale aj v záujme pokračovania koalície a presadenia zmien a reforiem, to boli problematické a delikátne záležitosti. Ja osobne som bol s Ruskom v konflikte rok a pol. Prvýkrát verejne prepukol náš konflikt po odmietnutí Hankooku vo vláde. A ja nie som z tých, čo si chodia do médií riešiť svoje pracovné problémy alebo vzťahy.
Z toho, čo ste našli na ministerstve hospodárstva, usudzujete, že nad Ruskom visí vážna trestnoprávna hrozba?
Ak by som si to nemyslel, tak by som nepodával trestné oznámenie. Nadobudol som presvedčenie, že došlo k takej miere zneužitia právomocí verejného činiteľa, ktorá napĺňa skutkovú podstatu trestného činu. Ako sa to skončí, neviem.
S odchodom Ruska sa asi o niečo obmedzí prepojenie politiky a ekonomiky. Ako hodnotíte úroveň tohto prepojenia oproti mečiarovským časom?
Som presvedčený, že počas vlád, ktorých som členom, sa priestor na toto prepojenie zúžil. Často aj vďaka tomu, čo píšu noviny, vzniká dojem, že Slovensko je v korupcii najväčšia džamáhiríja na svete, ale nie je to tak. Problémy s korupciou majú všetky krajiny vrátane vyspelých štátov. Keď sa pozrieme do podobných krajín, ako je Slovensko, zistíme, že je to tam také isté. Dôležitá je vôľa s týmto problémom bojovať a ja túto vôľu u nás vidím.
Keď hovoríte o zužovaní priestoru, akú úlohu zohrá prijímanie eura pri brzdení populistických zámerov ďalších vlád v oblasti verejných financií?
Významnú úlohu zohrá nielen prijatie eura, ale aj mnohé kroky predtým, ako je napríklad vstup do ERM2 (špeciálny devízový režim, tzv. čakáreň na euro, pozn. red.). Už aj bez toho je priestor na nerešpektovanie pravidiel rádovo nižší, ako bol v 90. rokoch. Dnes už sme členmi EÚ, zaviazali sme sa na plnenie mnohých kritérií, napríklad maastrichtských. Každá krajina, ktorá má nad tri percentá deficit verejných financií, povinne prejde procedúrou nadmerného deficitu. Podpísali sme aj Pakt stability a rastu. Prax v starých členských štátoch ukazuje, že pravidlá v pakte nie sú úplne vynútiteľné a neznamenajú, že nemôže dochádzať k excesom. Aj vývoj u našich južných susedov ukazuje, že sa to môže stávať. Na druhej strane aj reakcia môže byť silná a nepríjemná.
Pre vás je možno Maďarsko odstrašujúci príklad, ale iní ho môžu brať ako inšpiráciu. Môže im v tom rýchly vstup do ERM2 zabrániť?
Nemôže úplne zabrániť, ale výrazne sťažiť takéto konanie. Podstatné je, že nezodpovedná rozpočtová politika nie je zlá preto, že sa ňou porušujú nejaké pravidlá, ale je zlá pre ekonomiku a podmienky dlhodobo udržateľného rozvoja.
Staré členské štáty EÚ dokazujú, že pravidlá, ktoré sa dohodli, aby mohlo fungovať euro, sa dajú ľubovoľne ohýbať. Nemáme mať obavu z budúcnosti eura?
Áno, je to otázka, ktorá je relevantná, ale nie je to akútna hrozba. Myslím si, že dôjde a postupne už aj dochádza, k rôznym reformám, len sú pomalšie, než by sme potrebovali. Hrozba zrútenia eura bude jedným z najsilnejších motívov na to, aby k zmenám nakoniec došlo. Najväčšie krajiny majú problémy s konkurencieschopnosťou a váha týchto ekonomík je veľká, ale existujú iné ekonomiky, ktoré sú dynamické, pružné a konkurencieschopné. Pokrok vidím aj na stretnutiach ministrov financií EÚ, na ktoré chodím už dva a pol roka: ešte pred trištvrte rokom nebola ani zhoda v tom, či Lisabonská stratégia (ciele v oblasti konkurencieschopnosti) je reálna, alebo nie, dnes už aspoň došlo k zhode, že nie. V zásade je zhoda aj na tom, čo treba urobiť. Dobre to vyjadril luxemburský premiér Jean-Claude Juncker, keď povedal, že všetci vieme, čo treba urobiť, len nevieme, ako potom vyhrať voľby.
Vráťme sa k otázke ERM2. Hovorili ste, že je to síce nie dokonalá, ale aspoň aká-taká poistka na udržanie rozpočtovej disciplíny. Vstup do tohto systému je naplánovaný na polrok 2006, teda ešte počas mandátu tejto vlády. Neuvažovali ste, že by ste sa na prípadné riziko predčasných volieb pripravili posunutím tohto termínu o pár mesiacov?
Nie, s predčasnými voľbami nepracujeme a nekalkulujeme. Robíme a celý čas sme robili všetko tak, aby sme to urobili čo najskôr a čo najlepšie. Napríklad, aj pri privatizácii, kde, žiaľbohu, došlo k sklzu a niektorí to teraz interpretujú ako horúčkovitú snahu o doprivatizovanie majetku, čo je nezmysel.
Takže neuvažuje sa o vstupe do ERM2 ešte v tomto roku?
Nie.
Vaše ministerstvo pripravilo výhľad vývoja rozpočtu verejnej správy, podľa ktorého by v roku 2010 už mal byť verejný rozpočet vyrovnaný. Myslíte, že Slovensko má šancu zaradiť sa medzi krajiny, kde sú vyrovnané, resp. prebytkové rozpočty tradíciou?
Je naozaj reálne, aby sme v roku 2010 mali vyrovnaný rozpočet. A dovolil by som si povedať, že z hľadiska uvedomovania si rozpočtovej zodpovednosti sme na tom lepšie, ako niektoré okolité krajiny. Napríklad spomínané Maďarsko - určite sme na tom lepšie ako oni. Ja som veľmi pozitívne vnímal vlaňajšiu diskusiu o rozpočte, kde sa všetky relevantné opozičné strany vyjadrili, že nechcú zvyšovať deficit verejných financií. Aj keď je pravda, že tam padali nejaké návrhy, ktoré keby sa schválili, mierne by deficit zvýšili. V každom prípade to bol výrazný kvalitatívny posun vpred. Je ľahké niečo deklarovať a potom robiť opak. Oceňujem, že strana Smer vlani pri prerokúvaní rozpočtu nedávala návrhy, ktoré by zvyšovali deficit. Na druhej strane však neskôr dávala také návrhy na zmenu dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní, ktoré by znamenali mnohomiliardovú sekeru v rozpočte. Tá istá strana nás pritom kritizuje, že narastá verejný dlh. Ľudia si to, žiaľ, nie vždy spoja a pochopia, že sú to dve stanoviská, ktoré si navzájom odporujú.
Keď hovoríme o pozmeňovacích návrhoch, myslíte si, že je v poriadku takýmito návrhmi rozpočet zachraňovať?
Čo máte na mysli?
Trebárs daň z liehu.
Áno, treba povedať, že zvýšenie dane z liehu je opatrenie, ktoré bolo vyvolané potrebou nájsť dodatočné zdroje, aby sme mohli v koalícii dosiahnuť zhodu o rozpočte - zvlášť s jedným koaličným partnerom. Nakoniec sme však našli daň, v ktorej to nie je vecným problémom. Aj po tomto zvýšení, ktoré bude predstavovať trinásť korún na liter borovičky, bude naša spotrebná daň z liehu stále pod úrovňou okolitých krajín.
Analýza prvého roku po daňovej reforme, ktorú vypracovalo vaše ministerstvo, spomína, že barometrom udržateľnosti daňového systému budú prvé pokusy o znižovanie spotrebných daní. Nekoledujete si trochu o to tým, že teraz idete zdražovať cigarety a lieh?
Pre mňa je rozhodujúce, či dochádza k celkovému znižovaniu daňového a odvodového zaťaženia. Napriek tomu, zvýšeniu spotrebnej dane z tabaku a z liehu bude celkové daňové zaťaženie v budúcom roku klesať. Hoci veľmi mierne, ale bude. A to je podstatné. Treba tiež povedať, že za posledných osem-deväť rokov sa výber daní a odvodov u nás znížil o vyše desať percent hrubého domáceho produktu, čo je bezkonkurenčne najvýraznejší pokles v celej európskej dvadsaťpäťke.
Teraz však dane zvyšujete.
Chceme znižovať ďalej daňové zaťaženie. Nie však tým, že by sme znižovali absolútny objem vybratých peňazí, ale tým, že ekonomika bude rásť rýchlejšie ako daňové príjmy. A ak napriek tomu, že ide volebný rok, nezvyšujeme daňové zaťaženie a znižujeme schodok verejných financií, tak to považujem za pozitívne. Samozrejme, že vždy budú existovať ľudia, ktorí budú vidieť pohár len ako poloprázdny. Faktom však je, že tvorba a schvaľovanie rozpočtu je politický proces. V každej parlamentnej demokracii je to tak.
Z makroekonomického hľadiska je nepochybné, že daňové a odvodové zaťaženie máme nízke. V samotnej analýze vášho ministerstva sa však spomína, že výška odvodového zaťaženia zamestnancov je stále problémom.
Zároveň konštatujeme, že je to problém zvlášť pri nízkopríjmových skupinách. To riešime práve spomínaným daňovým bonusom namiesto odpočítateľnej položky. Ak áno, ja budem prvý, ktorý podporí znižovanie odvodov, ale vyžaduje to zásadnejšiu diskusiu o miere solidarity systému a systémových opatreniach, ktoré sa nedajú robiť teraz.
Pred SDKÚ teraz stojí otázka výberu nového ministra práce. Aké nároky budete na kandidátov klásť?
Myslím si, že to ministerstvo funguje dobre, urobilo tri ťažké kľúčové reformy a jeho fungovanie je neporovnateľne lepšie ako to, čo po sebe zanechal bývalý minister Rusko. Človek, ktorý príde na ministerstvo práce, bude mať na starosti už len dolaďovanie reforiem a možno prípravu programových krokov do budúcna.
Nepokúsite sa cez neho ešte do volieb o nejaké zmeny v oblasti odvodov?
Robíme zmeny v tom, že sme sa dohodli na zrušení odvodového bonusu na deti a zavedení daňového bonusu namiesto odpočítateľnej položky. Okrem toho bude jednou z priorít nového ministra predovšetkým ustrážiť hospodárenie Sociálnej poisťovne, ktoré predstavuje pre rozpočet verejných financií veľké riziko.
Vaša analýza okrem iného navrhuje zjednotenie základov na výpočet daní a odvodov a perspektívne aj zjednotenie ich výberu pod strechou jedinej inštitúcie. Do volieb sa to nedá stihnúť. Dá si to vaša strana do volebného programu?
Celkom určite.
Ak sa po voľbách opäť stanete ministrom financií, čo urobíte ako prvé?
Ako prvé by som požiadal kolegov, ktorí so mnou pracujú dnes, aby pokračovali. Ostatné kroky nájdu občania v našom volebnom programe.
A čo predstava, že by vás mal nahradiť tieňový minister financií Smeru Igor Šulaj?
Parlamentná demokracia je spojená aj so striedaním... Ja považujem Smer za hrozbu preto, lebo si myslím, že ide o marketingovú stranu, ktorá nie je založená na programe, hodnotách a princípoch. Preto sa s ňou spája riziko. Rizikom sú napríklad vyhlásenia o úpravách alebo rušení reforiem. Tie reformy pritom nie sú samoúčelné, ale ich cieľom je vysoký udržateľný ekonomický rast, ktorý je zas nevyhnutným predpokladom rastu životnej úrovne a zamestnanosti. Vyhlásenia o rušení reforiem teda znamenajú ohrozenie rastu životnej úrovne. Viac ako okamžitého rušenia reforiem sa však bojím ich postupnej erózie. Platí to napríklad o daňovej reforme. Nebojím sa, že by niekto prišiel a len tak ju zrušil. Môže prísť zavedenie zníženej sadzby DPH, rôznych výnimiek na rôzne typy výdavkov alebo rôzne typy daňovníkov... Za pár rokov by to mohlo znamenať návrat tam, kde sme boli predtým. Aj preto sa bránim zavádzaniu výnimiek a zmien v daňovom systéme, aj keď môžu byť myslené dobre.
Autor: MARTIN JAROŠ
