Rozlišujeme dva druhy mangoldu.

Magold listový má dlhé úzke stopky s rovnými alebo vlnitými listami, mangold stopkatý sa vyznačuje mohutnými stopkami. Konzumnou časťou sú list a stopka. Listy pripravujeme ako špenát, stopky využijeme na šaláty, alebo ich upravujeme podobne ako špargľu.

Pre mangold je typická aróma ako pri repe, ktorú spôsobuje betaín. Kilogram čerstvého mangoldu obsahuje okolo 350 miligramov vitamínu C (polovica v porovnaní so špenátom), je však bohatší na vápnik a horčík. Obsahuje aj vlákninu (20 gramov na kilogram čerstvej hmoty) a provitamín vitamínu A. Listy bývajú rôzne sfarbené. Fialovú farbu spôsobujú antokyány, ktoré majú ochranný účinok na človeka. Mangold zadržiava menej dusičnanov ako špenát a neobsahuje kyselinu šťaveľovú, čo je ďalším dôvodom na jeho využitie v kuchyni.

Mangold nemá zvláštne nároky na pôdne ani klimatické podmienky, je však náročný na zavlažovanie. V osevnom postupe ho pestujeme v prvej alebo druhej trati. Zberáme ho postupne olamovaním listov. Po odlomení veľmi rýchlo vädnú, preto ich čo najrýchlejšie spracujeme.

Záhradkári pestujú najčastejšie stopkatý mangold odrody Lucullus a Verde, Costa Bianca, môžeme sa však stretnúť aj s odrodou Bright Lights a White silver 2. (kin)