|
Telefónne čísla, na ktorých mohli získať ľudia informácie o nedoplatkoch za rozhlas, boli včera beznádejne obsadené. Bratislavčania mali výhodu - mohli sa informovať priamo v rozhlase. FOTO SME - PAVOL MAJER |
celkom 253-tisíc ľudí, ktorých mal rozhlas v evidencii. Firma vymáha nedoplatky tri roky dozadu.
Neplatičom v liste hrozí súdom a pokutou 5000 korún za každý mesiac, ak nezaplatia do 21 dní od doručenia výzvy. Ak niekto doteraz tri roky neplatil koncesionárske poplatky a ani po výzve nezaplatí, pokuta ho vyjde na 180-tisíc korún.
Informácie o tom, kedy nedoplatok vznikol, sa včera takmer nedali získať. Telefónne čísla, na ktorých sa mali informovať, boli beznádejne obsadené. Výhodu mali Bratislavčania, ktorí sa mohli informovať v infocentre v budove rozhlasu. Infocentrum bolo poloprázdne, zato ľudia, ktorí tam prišli, boli dosť nahnevaní.
Dôchodca, ktorý priniesol všetky doklady a dokázal, že nedoplatky nemá, žiadal na mieste písomné ospravedlnenie za to, že ho označili za neplatiča. Nespokojní poslucháči v infocentre kričali, niektorí sa pracovníkom centra vyhrážali strelou do hlavy.
Firma BSP vo svojom stanovisku tvrdí, že vo výzve chybu neurobila. Píše, že informácia o čase, kedy vznikol nedoplatok, môže mať rozsah aj 20 strán. Poplatník sa podľa nej môže informovať telefonicky, osobne aj písomne. Firma sľubuje, že každému odpovie.
Miroslav Tulák zo Slovenského zväzu spotrebiteľov hovorí, že ľudia musia vedieť, za čo majú platiť. Ak údaj o čase, kedy nedoplatok vznikol, v liste chýba, majú oň firmu požiadať písomne.
Právnik Peter Koscelanský, ktorý sa zaoberá obchodným právom, tvrdí, že aj keď sa občan proti výzve odvolá, neznamená to, že sa mu predĺži 21-dňová lehota. Odporúča preto nedoplatok zaplatiť a potom si žiadať vysvetlenie. Ak firma nepreukáže, že vymáhanie je opodstatnené, môže žiadať vrátenie peňazí.
Firma tvrdí, že ak sa rozhodne lehotu predĺžiť, nebude to robiť individuálne. "Všetko bude závisieť od situácie. Nedá sa teda vylúčiť, že lehotu predĺži," dodáva v stanovisku.
Právnik Pavol Cvik hovorí, že ak ľudia vedia doložiť, že nedoplatok nemajú, mali by sa s veriteľom skontaktovať. Myslí si, že sporné prípady firma preskúma, kým ich dá na súd. Podľa neho najväčšie nejasnosti v nedoplatkoch budú v prípadoch dedenia, odhlasovania a prehlasovania rozhlasu. Cvik tvrdí, že každý musí zvážiť sám, či v nedoriešených prípadoch najprv do 21 dní zaplatí a potom bude peniaze vymáhať späť. Alebo nezaplatí a bude vec riešiť súdom. (dro)
