Ján Vojtaššák (vpravo) na obede s prezidentom Českej republiky Emilom Háchom a Jozefom Tisom v januári 1939. FOTO - ARCHÍV ČTK
BRATISLAVA - Prešovský samosprávny kraj chce in memoriam vyznamenať spišského diecézneho biskupa Jána Vojtaššáka. Biskup počas vojny pôsobil v Štátnej rade slovenského vojnového štátu, po nástupe komunistov k moci bol prenasledovaný a dlhé roky väznený. Pre mnohých sa stal symbolom protikomunistického odporu. Zámer vyznamenať ho sa nepáči rodákovi z Prešova a autorovi knihy o osude tamojších Židov Giorovi Amirovi.
Z Izraela napísal list prešovskému županovi Petrovi Chudíkovi, v ktorom poukazuje na diskutabilné pôsobenie Vojtaššáka počas vojny. Amir tvrdí, že udelenie ceny členovi duchovenstva, "ktorý zaprel svoje náboženské svedomie a nezdvihol hlas proti deportácii židovských spoluobčanov, stojí v hroznom protiklade humanistickej tradícii môjho rodiska". Amir tvrdí, že Vojtaššák musel vedieť, že deportácia "je cesta do záhuby, do zničenia, do určitej smrti".
Návrh na udelenie vyznamenania župné zastupiteľstvo schválilo úplne jednoznačne. Spomedzi 40 prítomných poslancov bol proti jediný, jeden sa zdržal.
Podľa hovorkyne župy Marty Sibalovej bol návrh "predložený po uvážlivom prehodnotení historických dokumentov, ako aj osobných rozhovoroch s cirkevnými hodnostármi". Cena bola navrhnutá "za šírenie myšlienok kresťanstva a duchovnú obrodu Prešovského regiónu".
Sibalová tvrdí, že si Amirov názor v Prešove veľmi vážia, "ale na dovysvetlenie daného problému by nám mal predložiť historické fakty, ktoré ho utvrdzujú v jeho názore a postoji".
Rímsko-katolícka cirkev má v otázke Vojtaššáka úplne jasno. Hovorca KBS Marián Gavenda ho odmietol označiť za kontroverznú osobnosť. "Pre nás je to heroická postava," vyhlásil. Gavenda zdôraznil, že to bol človek so silným sociálnym cítením, ktorý počas vojny pomohol aj Židom. V roku 1996 sa začal proces jeho blahorečenia.
Historik Ivan Kamenec označil Vojtaššáka za rozpornú osobnosť. "V období slovenského štátu mal niektoré antisemitské výroky, aj postoje a jednoznačne prorežimný postoj," povedal. (rp)
Vojtaššák vládol s nacistami, bol proti komunistom
Ján Vojtaššák bol za biskupa vymenovaný v roku 1920. Na Slovensku predtým funkciu biskupa vykonávali iba Maďari, dieru po ich odchode bolo treba zaplniť.
Po vzniku prvej Slovenskej republiky sa Vojtaššák stal členom Štátnej rady. Tá mala kontrolovať prezidenta, on sám však vymenoval najskôr časť a neskôr všetkých jej členov. Postavenie rady tak bolo iba formálne.
"Bol jej podpredsedom a mal niekedy veľmi nešťastné vyjadrenia, ale aj tie sa niekedy dezinterpretujú," hovorí o Vojtaššákovi historik Ivan Kamenec. Odmieta rozšírený názor, že práve na biskupov podnet boli zastavené deportácie Židov zo Slovenska. Faktom je, že Vojtaššák proti režimu nevystúpil a za legitímny ho považoval ešte aj na jar 1945.
Vo februári 1943 mal na rokovaní rady vedúcemu 14. oddelenia ministerstva vnútra, ktoré riešilo židovskú otázku, povedať podľa Kamenca vetu v zmysle, že "v Spišskom Podhradí je ešte jeden Žid, ktorého už dávno mali dať preč". Podľa biskupových odporcov sa to niekedy vysvetľuje ako podnet na poslanie takéhoto človeka do koncentračného tábora. Kamenec upozorňuje, že v tom čase už boli deportácie zo Slovenska zastavené. Historik nevie, ako tento Žid dopadol a či vojnu prežil.
Hovorca KBS Marián Gavenda tvrdí, že biskup Židom pomáhal. V tomto prípade vraj poukázal na Žida, "ktorý bol veľmi zákerný k samotnej židovskej obci a narobil im veľmi veľa zlého. Ak sa o niekom vyjadril ako o zlom človeku, to ešte nie je antisemitizmus".
Gavenda vyzdvihol Vojtaššákovo pôsobenie po roku 1948. "Proti totalite, ktorá sa dá po každej stránke prirovnať k nacistickej, sa stal jej vehementným oponentom a zároveň aj obeťou," dodal. (rp)
