Používajú málo motivácií a pochvál, a naopak, veľa zákazov a príkazov.
„Pochvala je pre dieťa silným motivačným prostriedkom. Keď ho učiteľ zhodnotí: „Dnes si dobre a usilovne pracoval, hlásil si sa“, a dá mu za to aj známku, pre dieťa to veľa znamená. Takéto záverečné zhodnotenie vyučovacej hodiny však často chýba,“ hovorí školská inšpektorka Gabriela Vaneková.
Na našich školách úplne chýba tzv. sebahodnotenie žiaka, kde žiak na záver hodiny sám zhodnotí svoju prácu. Vo svete je takéto hodnotenie bežné.
Podľa G. Vanekovej by niektorí učitelia mali zmeniť aj prístup k učeniu: „Stane sa, že učiteľ vojde do triedy a nasadí si na tvár „meravú“ masku. Bez účasti odučí hodinu. Otrávený otvorí vyučovaciu hodinu, otrávený ju ukončí. Veľa učiteľov to o sebe vie, ale málokto sa to snaží odstrániť. Mali by vyskočiť z tej svojej železnej košele, pracovať s deťmi, hovoriť im, čo sa bude robiť, akým spôsobom, počas hodiny ich kontrolovať, chváliť, podnecovať k činnosti. Iste, kým sa to naučia, stojí to veľa energie a prejde nejaký čas. Ale oplatí sa to!“
Chyby robia učitelia aj v tom, že sa snažia žiakov naučiť doslova celé učebnice, pričom z nich by si mali vybrať iba najpodstatnejšie veci. Mnohí z nich totiž nedostatočne poznajú učebné osnovy (nehovoriac o štandardoch).
Problém im robí i používanie štandárd, ktoré sú novinkou. Vzdelávacie štandardy máme už na všetky predmety základných škôl. Presne určujú, čo by mal žiak z ktorého predmetu a v ktorom ročníku vedieť.
(sr)
