Úroveň vyučovania nie je na mnohých slovenských školách najlepšia. Štátna školská inšpekcia okrem iného zistila, že úroveň vyučovania spoločenskovedných predmetov a cudzích jazykov je omnoho horšia ako predmetov prírodovedných. S riaditeľom Metodického centra v Bratislave MILANOM ZEMANOM sa zhovárame o príčinách.

Prečo je úroveň v spoločenskovedných predmetoch taká zlá?

„Po roku 1989 nenastali v matematike alebo prírodopise prevratné zmeny, ale v humanitných predmetoch sa zmenilo veľa. Často chýbajú učebnice, kvalifikovaní jazykári.“

Nedá sa nedostatok učebníc kompenzovať odbornými textami a novinami?

„Isteže treba pracovať aj s takýmito materiálmi, ale tie nemôžu plne nahradiť chýbajúce učebnice. Snažíme sa niektoré diery zaplátať vydávaním metodických príručiek, ale nestačí to. A školy nemajú peniaze na pravidelný odber tlače a na nové knihy. Nemajú peniaze ani na opravy deravých striech.“

Majú učitelia záujem o ďalšie vzdelávanie?

„Áno, hoci niektoré formy štúdia sú pre učiteľov finančne príliš náročné. U nás sa každoročne zúčastňuje na rôznych seminároch, kurzoch a stážach 30 000 učiteľov. Ponúkame im rozširujúce, kvalifikačné aj inovačné štúdium. Ak kurz patrí do kategórie kvalifikačného vzdelávania, učiteľ ho musí absolvovať, aby mal vyhovujúcu kvalifikáciu. Mnohí jazykári sa museli rekvalifikovať z ruštiny na iný cudzí jazyk, aby mohli odučiť potrebný počet hodín. Iní zase absolvujú kvalifikačné vzdelávanie v informatike, lebo informatici za učiteľský plat robiť nepôjdu.“

Ak je učiteľ kvalitný, odrazí sa mu to na plate?

„Riaditelia majú málo možností ohodnotiť dobrých učiteľov. Ani podľa nového platového poriadku sa iniciatíva necení. Tarifné platy budú stúpať a pohyblivé zložky sa budú znižovať – čiže motivácia tiež. Stále sa zvyšuje iba počet úradníkov a všetci bojujú o to, aby mohli disponovať s balíkom školských peňazí. Málokto sa pýta, aký spôsob riadenia školstva je kvalitnejší. Zatratili sme doteraz najefektívnejší model riadenia prostredníctvom školských správ.“

Považujete úroveň vzdelávania za priamo úmernú financiám, ktoré do školstva vkladáme?

„Veľa peňazí určených pre školy sa rozplynie skôr, než sa dostanú na miesto určenia. Výsledky vzdelávania závisia nielen od financií, ale aj od systému riadenia a potreby vzdelanosti. U nás sa neoplatí byť vzdelaný. Ani vo svete nemajú učitelia astronomické platy, ale môžu aspoň slušne vyžiť. Ale u nás je normálny učiteľský plat iba dvojnásobok minimálnej mzdy. Aj preto kvalitní učitelia zo škôl odchádzajú a mladí vôbec nechcú ísť učiť.“

Každý vie, že sa oplatí ovládať cudzí jazyk. Prečo sú teda slovenskí žiaci slabí aj v jazykoch?

„Pred 10 rokmi bola väčšina ruštinárov. Angličtinu a nemčinu učí stále veľa nekvalifikovaných učiteľov, lebo mladí kvalifikovaní jazykári nechcú ísť učiť.“

Používajú sa u nás v dostatočnej miere moderné vyučovacie metódy?

„Škola vynakladá veľa energie do toho, aby deti naučili veci, ktoré v živote vôbec nevyužijú. Možno sa dostatočne nevyužívajú moderné vyučovacie metódy – ale to nezávisí len od rozhodnutia učiteľa. Mnohé sú viazané na pomôcky, ktoré na školách nie sú, na používanie výpočtovej techniky a príslušného pedagogického softvéru. Moderné vyučovanie vyžaduje aj inú organizáciu, aby sa žiak nemusel päťkrát za deň preorientovať z predmetu na predmet, ako je to teraz. Takéto vyučovanie rozvíja tvorivosť detí aj ich chuť učiť sa. Tak, ako učíme dnes, vieme spraviť z nadaného žiaka priemerného, lebo trváme na tom, aby dosahoval výborné výsledky vo všetkých predmetoch a nerozvíjame individuálne danosti.“

V čom ešte spočíva nízka efektivita vyučovania?

„Často sa diskutuje o tom, či majú mať učitelia úväzok 22 alebo 23 hodín týždenne. Slovenskí učitelia musia pritom odučiť viac hodín ako ich kolegovia v zahraničí. A práca učiteľa nie je iba vyučovanie, ale aj príprava na hodinu. Zase je teda na prvom mieste niečo iné ako kvalita vyučovania. Naši učitelia aj žiaci by potrebovali okrem lepších učebníc a pomôcok aj viac priestoru pre tvorivé uplatnenie. Dnešné slovenské školstvo produkuje viac priemerných.“