Čo už by sme mali ovládať lepšie ako materinský jazyk. Mnohí študenti – najmä na stredných odborných školách – však považujú predmet slovenčina iba za nutné zlo. Napriek tomu, že sa slovenčine a literatúre venuje na základných školách a gymnáziách veľa hodín, slovenčinári nie sú spokojní s postavením svojho predmetu. Ani úroveň vedomostí nie je najlepšia. Absolventi stredných škôl majú problémy v bežnej komunikácii, nevedia napísať vlastný životopis a mnohí neprečítali ani jednu knižku od slovenského autora. Na internete sa dokonca nájdu inzeráty typu: „Kto mi dodá opis miesta, kde bývam? Súrne.“

Niekto si myslí, že by sa mala zlepšiť najmä všeobecná úroveň v gramatike a deti by sa mali menej zaťažovať literatúrou. A študentom občas prekáža, že sa v rámci predmetu Slovenský jazyk a literatúra musia učiť aj o anglických, francúzskych či nemeckých literatúrach a spisovateľoch.

„Ale slovenská literatúra nevznikala vo vzduchoprázdne,“ hovorí učiteľka slovenčiny Monika Kucháriková. „Aj preto sa musíme venovať európskym autorom. Veď kultúry v tomto priestore sa vždy navzájom prelínali a ovplyvňovali. Okrem toho slovenčina nie je len gramatika. Kultivovaný človek by mal narábať s jazykom na určitej úrovni, mal by vedieť ohodnotiť aj estetické kvality literárneho diela.“

Odborníci sa zhodujú na tom, že dnešné deti málo čítajú. A práve k tomu by ich mohla viesť aj dobre pripravená hodina slovenského jazyka. „Podľa môjho názoru je osožnejšie pre žiaka, keď pochopí jednu autorovu báseň, ako keď vie odverklíkovať názvy všetkých jeho diel,“ hovorí Monika Kucháriková. „Učím iba krátko, ale vždy sa snažím vzbudiť v žiakoch záujem o preberanú látku a keď sa to dá, venovať sa takým témam, ktoré sú pre nich príťažlivé. Ale určité základné vedomosti musí jednoducho zvládnuť každý.“

(gal)