Po roku 1989 sa náplň predmetu občianska výchova v mnohom zmenila. Bolo treba pripraviť nové učebnice, osnovy, preškoliť učiteľov. Aby sa zistilo, v čom sú silné a v čom slabé stránky občianskeho vzdelávania u nás, zapojila sa Slovenská republika v roku 1995 do medzinárodného výskumu Civic Education Study.

Testovaním sa zistilo, že žiaci vo väčšine krajín rozumejú základným demokratickým hodnotám a inštitúciám, ale ich chápanie je často povrchné. Žiaci z krajín s menej ako 40-ročnou tradíciou demokracie menej dôverujú vládnym inštitúciám. Výskum potvrdil, že školy, ktoré vytvárajú otvorené prostredie pre diskusiu, sú efektívnejšie pri osvojovaní si občianskych vedomostí a konania žiakov. Mnohí žiaci však s takýmto pozitívnym typom prostredia vôbec nemajú skúsenosť.

Slovensko sa v oblasti osvojovania si občianskych vedomostí umiestnilo na 8. mieste – lepšie výsledky dosiahli Poľsko, Fínsko, Cyprus, Grécko, Hongkong, USA a Taliansko. Vo výskume sa potvrdilo, že čím väčší počet kníh vo svojej domácnosti žiaci uviedli, tým lepšie uspeli v testovaní občianskych vedomostí.

Najhoršie výsledky dosiahlo Slovensko v zapojenosti žiakov do práce v organizáciách na ochranu životného prostredia a ľudských práv, do dobrovoľných aktivít na pomoc obci a do práce v mládežníckych organizáciách.

Aby sa zlepšila úroveň vyučovania občianskej výchovy a tým aj občianskych vedomostí a postojov, zapojila sa do práce na tomto poli aj nadácia Občan a demokracia. V roku 1996 prišla s ponukou odborných seminárov pre učiteľov občianskej náuky. Ministerstvo však túto inciatívu neocenilo. „Okresné úrady neodporučili školám zúčastňovať sa na vzdelávacích akciách, ktoré poriadajú mimovládne organizácie,“ hovorí pracovníčka nadácie Mária Kolíková. „Napriek tomu sa našli školy, ktoré sa rozhodli do projektu zapojiť. V prvej fáze sa na ňom zúčastnilo v západoslovenskom, stredoslovenskom a východoslovenskom kraji po 20 učiteľov.“

Výsledkom dvojročného projektu bola aj knižka s názvom Občan a demokracia, ktorá podrobne rozoberá jednotlivé oblasti predmetu a ako pomôcku ponúka učiteľom aj návod, ako rozohrať rôzne modelové situácie za účasti žiakov. Nadácia ju ponúkala ako učebnicu pre spoločensko-vedný seminár, ale ministerstvo ju ešte za Mečiarovej vlády zamietlo. Túto knižku dostali všetci učitelia a školy, ktorí sa na projekte zúčastnili, okrem toho ju pracovníci nadácie posielali aj knižniciam a dá sa kúpiť aj v kníhkupectvách.

Dnes už tieto kurzy prebiehajú v spolupráci s metodickými centrami a čiastočne sú hodnotené aj ako ďalšie vzdelávanie učiteľov. (gal)