Londýn 19. februára (TASR) - Európa a Amerika majú rovnaké ciele - chcú, aby Irán prestal robiť problémy v už aj tak nepokojnom kúte sveta, a aby dodržoval zmluvy o kontrole zbraní. K rovnakému cieľu však smerujú rôznymi cestami, konštatuje vo svojom najnovšom vydaní britský týždenník Economist.
Akú taktiku by mal teda Západ uplatniť proti islamskému režimu v Iráne?, pýta sa Economist.
Európania chcú s Iránom diskutovať a obchodovať. Amerika zase presadzuje hospodárske a diplomatické sankcie. "Zatiaľ neexistuje žiadny jasný dôkaz o tom, ktorá z oboch taktík je lepšia," domnieva sa týždenník.
Rad vnútropolitických víťazstiev reformného krídla okolo prezidenta Chatámího ale dokazuje, že lepšia je skôr európska taktika cukru než americký bič. Režim už napríklad neorganizuje úkladné vraždy exilových lídrov na Západe, prestal vyzývať na zabitie Salmana Rushdieho, nevyvoláva už nepokoje medzi šiitskymi moslimami v Pakistane, Saudskej Arábii alebo Bahrajne.
"Lenže bez ohľadu na to, že sa iránska zahraničná politika za Chatámího vlády zlepšila, Irán je stále podozrivý z dvoch zásadných vecí: že podporuje terorizmus, a že neprestal tajne vyvíjať zbrane hromadného ničenia," pripomína Economist
Čo je teda lepšie: americký bič, alebo európsky cukor? Pravdepodobne kombinácia oboch metód, ale za istých podmienok, domnieva sa týždenník: "Po prvé, USA a Európa navzájom akceptujú svoje úlohy. A po druhé, Američania, ktorí rozhodujú o tom, ako dlho sankcie potrvajú, sa musia s touto silnou kartou naučiť hrať. Koniec sankcií na obzore, to by pre reformné krídlo okolo prezidenta Chatámího bola nesmierna posila," uzatvára Economist.
