Mala 86 rokov. Smrť si ju našla v jej dome v indickej metropole Naí Dílí v pondelok. Odkedy si v roku 2002 zlomila panvu, bola upútaná na lôžko.
Známa autorka po prvýkrát publikovala, keď mala 17 rokov. Odštartovala tak kariéru, ktorá trvala viac ako šesť dekád a napísala počas nej 24 románov, 15 poviedkových a 23 básnických zbierok. Jej prácu preložili do niekoľkých jazykov. Bola prvou ženou, ktorá sa mohla pýšiť prestížnou indickou cenou Sahitya Academy za literatúru a Padma Shri, jedným z najvyšších civilných ocenení v krajine.
Pritamová sa narodila v auguste 1919 v meste Gudžranwala. To sa v roku 1947 po dve stáročia trvajúcej britskej nadvláde a rozštiepení Indie stalo súčasťou Pakistanu. Tieto udalosti znamenali v dejinách začiatok celoštátnych hinduisticko-moslimských násilností, ktoré po sebe zanechali viac ako milión mŕtvych a ďalších desať miliónov utečencov. Sikhská rodina Pritamovej sa rozhodla, že opustí prevažne islamský Pakistan a odsťahujú sa do Indie, kde neskôr začala písať o svedectvách násilností, smútku a najväčšieho exodu 20. storočia.
Spisovateľka sa vydala už vo svojich 16 rokoch, no po nešťastnom manželstve sa v roku 1960 rozviedla, teda práve v čase, kedy jej diela začali nadobúdať feministický podtón. Svoj život strávila po boku umelca Imroza. "Jej básne dali hlas bolesti žien, ktoré až dovtedy museli svoje utrpenie vyjadrovať iba prostredníctvom ľudových piesní, ktoré tichučko spievali za bohatými závojmi," uviedol pandžábský básnik Surjit Patar.
