Po návrate z väzenia Millerovú v redakcii vítali ako hrdinku. Objímal ju vydavateľ Arthur Sulzberger (vľavo), šéfredaktor Bill Keller (druhý sprava) aj jeho zástupca John Geddes (vpravo). Teraz ju redakcia obviňuje, že nehovorila pravdu, a už ju nechcú späť. FOTO - SITA/AP
Strávila 85 dní vo väzení. Mala byť hrdinkou, ktorá bojuje za právo novinárov chrániť svoj zdroj informácií. Nakoniec sa z nej stala takmer vinníčka v kauze vyzradenia tajnej agentky CIA Valerie Plameovej. Na začiatku denník The New York Times za ňou stál na sto percent, teraz je mimo redakcie a pravdepodobne sa tam už nevráti. Judith Millerová, slávna reportérka, ktorá sa teraz stala symbolom pochybnej žurnalistiky pred vojnou v Iraku. Judith Millerová, žena, pre ktorú sa rozpútala v najslávnejších novinách na svete vojna.
V redakcii New York Times je rušno ako v ktorýkoľvek iný deň. To, že Judy Millerová nie je v práci, na prvý pohľad nikomu neprekáža. V skutočnosti je atmosféra riadne napätá. Časť redakcie stojí stále na strane Millerovej, časť, a asi väčšia, je proti nej. A nepočuť to len v jedálni, kam všetci chodia na obed.
Millerovej príbeh rozoberajú snáď všetky americké médiá a New York Times je asi najtvrdší. Vnútorný spor rieši na verejnosti.
Denník pripravil obrovský článok, v ktorom sa snažil vysvetliť, ako postupoval. Prvých 250-tisíc z vyše milióna výtlačkov však vyšlo bez tohto textu. Millerová odmietala hovoriť s vlastnými kolegami, presvedčili ju až po uzávierke prvého vydania.
Vydavateľ Arthur Sulzberger sa za Millerovej texty ospravedlnil a šéfredaktor Bill Keller napísal, že jeho aj redakciu zavádzala. Komentátorka Maureen Dowdová dokonca napísala, že Millerová sa nemôže vrátiť. Jej stĺpček mal titulok Žena hromadného ničenia.
Mýlili sa zdroje, mýlila som sa aj ja
Začalo sa to v roku 2003. Judith Millerová napísala sériu článkov o Saddámových zbraniach hromadného ničenia. Boli to kľúčové texty, ktoré pomáhali americkú verejnosť presvedčiť, že Bushova vláda nejde do Iraku len tak pre nič za nič. Neskôr sa ukázalo, že Saddám žiadne zakázané zbrane nemal a Millerová naletela svojim informátorom z vlády a tajných služieb.
Neskôr vysvetľovala, že "ak sa mýlia vaše zdroje, aj vy sa mýlite". Dowdová jej cez noviny odpovedala: "Investigatívna žurnalistika nie je stenografia."
Vládne zdroje ju priviedli o niekoľko mesiacov neskôr aj do väzenia. Napriek tomu, že nikdy o tajnej agentke Valerii Plameovej nenapísala ani riadok, stala sa súčasťou kauzy, ktorá dostala meno Plamegate.
Plamegate
Tesne pred vojnou v Iraku spochybnil informácie o Saddámových zbraniach hromadného ničenia Joseph Wilson. Bývalý americký diplomat z poverenia CIA overoval africkú stopu. Saddám mal podľa Bushových ľudí nakupovať urán v Nigeri. Wilson nič také nezistil. Bushovci to však ďalej uvádzali ako jeden z argumentov pre vojnu.
V snahe spochybniť Wilsonove útoky oslovil vtedajší šéf kancelárie viceprezidenta Dicka Cheneyho a Bushov bezpečnostný poradca Lewis Libby niekoľko novinárov, medzi nimi aj Millerovú. "Pošepol" im, že Wilsonova manželka, Valeria Plameová, je tajná agentka CIA a že manžela na misiu poslala práve ona.
Na prvý pohľad nevinná záležitosť sa skončila ako jeden z najväčších škandálov prezidenta Busha. Libby musel odstúpiť a špeciálny prokurátor stále vyšetruje prezidentovho hlavného politického poradcu Karla Rovea. Mimo podozrení nie je ani viceprezident Cheney.
Biely dom vyzradil tajnú agentku, čo je protizákonné, a hlavne spochybnil svoju politiku pred vojnou v Iraku. Médiá a opoziční demokrati tvrdia, že vláde, ktorá klamala pri Saddámových zbraniach a bola dokonca ochotná aj porušiť zákon, len aby jej klamstvo nevyplávalo na povrch, nemôže nik veriť.
Príbeh neohrozuje len Busha a spol. Je to zlomový moment aj pre médiá. Špeciálny prokurátor prvý raz v histórii vyskladal prípad na informáciách od novinárov. Doteraz sa to nikomu nepodarilo. Novinári svoje zdroje zaryto tajili. V pozadí je zmena atmosféry po 11. septembri, keď je národná bezpečnosť dôležitejšia ako čokoľvek iné.
Z hviezdy zradkyňa
Z pätice novinárov, ktorých si prokurátor predvolal, odmietla vypovedať iba Millerová. Ako jediná išla do väzenia, lebo odmietla vyzradiť svoje zdroje. Sudca ju obvinil z pohŕdania súdom.
Šéfredaktor New York Times Bill Keller a celá redakcia sa vtedy postavili za ňu. O 85 dní neskôr, keď Millerová z väzenia vyšla, to stále platilo. I keď mnohí už pochybovali, pred väzením ju čakal vydavateľ aj šéfredaktor a vítali ju ako hrdinku.
O niekoľko hodín neskôr, keď dokončila svoju výpoveď pred prokurátorom, bolo všetko inak. Z Millerovej sa stala nenávidená zradkyňa. Redakcia zistila, že Millerová hrala záhadné hry. Nehovorila pravdu svojim šéfom a opakovane sa stretla s Libbym. "Je čudné, že som sa o tom dozvedel až od špeciálneho prokurátora a až o rok neskôr, ako k tomu došlo," napísal šéfredaktor Keller.
Niekto nás chce zlikvidovať
"Napriek všetkému si myslím, že je to veľmi nebezpečné. Viac ako o Judy podľa mňa ide o právo chrániť zdroje," hovorí Susan Chira, ktorá je šéfkou zahraničného spravodajstva v New York Times. Žiadny iný denník nemá toľko zahraničných korešpondentov ako ona. Po svete je vyslaných 43 reportérov, najmenej 30 editorov pracuje na správach zo zahraničia v New Yorku.
"Jej texty o zbraniach nešli cezo mňa, preto celkom neviem, aké chyby sa urobili, isté však je, že to ohrozí budúcnosť. Zároveň si stále myslím, že niekto sa pokúša zdiskreditovať New York Times."
New York Times má problémy už dlhšie. Pred dvoma rokmi musel z redakcie odísť mladý hviezdny reportér Jayson Blair. Ukázalo sa, že opisoval a vymýšľal si.
Podobné problémy majú asi všetky noviny na svete, New York Times sa rozhodli ísť s tým na verejnosť. Blair sa stal veľkou story. Bol to začiatok očistca, ktorým chceli Timesy prejsť.
Redakcia vytvorila úplne nové oddelenie. Ombudsman novín dozerá nad korektnosťou a správnosťou práce redaktorov. Musel odísť šéfredaktor aj jeho zástupca. A práve v tom čase písala Millerová o zbraniach hromadného ničenia.
"Boli to zlé časy pre naše noviny. Za pochodu sa diali veľké zmeny a možno sme nestíhali všetko ustrážiť," vysvetľuje Susan Chira. Šéfredaktor Keller vraj nechcel hneď po tom, ako prebral funkciu, vŕtať do roboty svojho predchodcu. Teraz však ľutuje, že sa na texty o Iraku nepozrel okamžite, lebo mohli predísť ďalším problémom a možno aj Plamegate. "Najhoršie je, že sme tým vyvolali dojem, že Timesom viac záleží na ochrane svojich reportérov ako na úprimnosti voči čitateľom," napísal Keller.
Pani zúrivá
Po redakcii sa šepká, že Millerová je príkladom čudných pomerov v novinách. Pani zúrivá. Tak prezývajú Millerovú. Vyslúžila si to výsostným postavením a nešetrnými spôsobmi. Nemala nad sebou žiadneho šéfa. Jej texty čítal iba šéfredaktor alebo jeho zástupca. Obchádzala editorov a privádzala ich do zúrivosti. Bola to hviezda ocenená Pulitzerovou cenou.
Sama o sebe hovorí, že ako dobrá investigatívna novinárka musí byť tvrdá. "Bez toho nemôžete byť dobrým reportérom." Teraz o tom mnohí pochybujú.
Judith Millerová - žena, pre ktorú sa v najslávnejších novinách na svete rozpútala vojna. FOTO - REUTERS
Autor: New York
