Emil Horváth ml.
herec
manžel Viery Richterovej
Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
Na VŠMU. Po maturite, v roku 1964, začala so mnou do prvého ročníka chodiť herečka - elévka zo Zvolenského divadla Vierka Richterová.
Dátum svadby?
Syn má tridsať rokov, takže je to rok 1971, myslím, že koncom januára.
Aká je deľba práce v domácnosti?
Ja som sa v tomto zmysle často pasoval za príživníka. Najmä v čase, keď sme boli ešte v Martine, a ja som často nakrúcal v Bratislave, Prahe... V hereckých manželstvách je to ťažko. Na manželke s dieťaťom je toho viac. Kvôli rodine musela odmietuť aj mnohé zaujímavé ponuky. Odvtedy je tá deľba práce taká, aká je. Navyše, ja som dosť roztržitý. Snažím sa aspoň občas nakúpiť, ale vtedy zväčša nakúpime dvojmo...
Kde a ako sa vám spolu býva?
Žijeme v centre Bratislavy vo veľkom byte. V dome nebývame už aj preto, že sa držím rady môjho nebohého otecka, ktorý tvrdil, že nemôžem žiť v dome, keď mám problém aj zatĺcť klinec.
Kde trávite voľný čas?
To je čo, ten voľný čas? Vo všeobecnosti mám pocit, že dnešná civilizácia ho má strašne málo. Vlani na jar som urobil kardinálny rez a začal som bicyklovať. Na to si urobím čas, je to pre mňa najväčší relax. Manželka sa v tom ku mne nepripojila, spolu nám ostávajú len prechádzky v prírode.
Kde ho podľa vás trávi vaša partnerka?
Mám pocit, že tiež ho veľa nemá, ale keď si ho ukrojí, tak zvládne aj prechádzky po butikoch.
Obľúbená reštaurácia, kaviareň?
Kedysi to bola kaviareň mojej hereckej mladosti - Carlton. Ako martinský herec som sa tam stretával s hercami z iných divadiel, trávil som tam čas nad scenármi, prestoje. Teraz sa takto herecky stretávame v Kreditke.
Na čo najradšej míňate peniaze?
Nie je to ničím motivované. V nakupovaní som nepraktický, ale nie je mi ľúto peňazí, keď ide o príjemné strávenie času, o dobrú zábavu. V 94 som bol v USA, hradili nám tam pobyt, a naozaj veľkoryso. Zdalo by sa mi hlúpe šetriť tie peniaze na domov. Najlepšie to vystihuje - je zbytočné ísť do Paríža a nedať si Bojoulais. Nie je mi ťažko vydať peniaze na pôžitok. Tým je pre mňa aj dobrá dovolenka, kde si doprajem.
A vaša partnerka?
Na tú dovolenku viem presvedčiť aj manželku.
Na ktorý výlet s partnerkou najradšej spomínate?
Bolo toho viac, ale najnezabudnuteľnejšia v dobrom aj v zlom bola naša prvá cesta mojim prvým autom - Fiatom - k moru do Bulharska. Prechádzali sme cez Rumunsko, a na tú cestu naozaj v živote nezabudnem...
Z čoho ste sa spolu naposledy tešili?
S pribúdajúcim vekom možno aj z takých maličkostí, ako že sme zdraví a spolu.
Počuli ste o svojej partnerke nejakú klebetu - a čo vy na to?
Neviem, ja mám pravdepodobne úžasnú danosť - v živote som klebetu nepočul. Najviac problémov mám so sebou samým, a tak sa klebetám nevenujem, až ma obchádzajú. Znie to egoisticky, ale to sústredenie na seba mi asi bráni v tom, aby som ich počul alebo vnímal...
Herec Emil Horváth ml. k tomu, čo si odniesol zo svojich hereckých koreňov, pridružil výrazne a úspešne aj réžiu. Okrem týchto dvoch aktivít sa dlhé roky venuje pedagogickej činnosti na VŠMU a azda jediné, čomu v umeleckej brandži povedal rezolútne "nie" je reklama. Okrem mnohých úloh, v ktorých momentálne na javisku účinkuje, pripravuje režisérsky hru v Divadle Andreja Bagara v Nitre - komédiu z pera majstra francúzskej bulvárnej dramatiky Georgesa Feydeaua.
Viera Richterová
herečka
manželka Emila Horvátha ml.
Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
Zoznámili sme sa na prijímačkách na VŠMU. Emil bol na nich prvýkrát, ja som sa pokúšala už druhýkrát a cítila som sa byť ostrieľanejšia. Prišiel za mnou a pýtal sa, či neviem ako to tam vyzerá a čo od nás budú chcieť. Sedela som na schodoch, prehodila som nohu cez nohu a povedala: "Vieš čo, to nič nie je, vlastne ani nič nechcú, len aby si zahral nejakú etudu." A on sa tak usmieval... Vždy bol suverénny. Ale nakoniec odtiaľ nejako predčasne zdrhol, lebo si myslel, že už je koniec, ale bol to len koniec prvého kola. Napokon bol na dodatočných skúškach.
Dátum svadby?
Priznám sa, že to mám o rok pomýlené. Minule som robila interwiev a hanbila som sa, lebo som si nevedela spomenúť. Tak som išla za Emilom a on ma naučil, že to bolo presne 31. januára 1971.
Aká je deľba práce v domácnosti?
Jojoj. Žiadna. Myslela som si, že keď máme rovnaké povolanie, tak to bude rovnocenné. Ale nie je. Ani to nejde. Manželstvo je komplikované v tom, že človek nemá dopredu predstavu, aké penzum práce a investícií síl obnáša. Každý si doňho prináša iné priority, na čom mu záleží. Aj čo sa týka práce v domácnosti.
Kde a ako sa vám spolu býva?
V priestranom, priechodnom, veľkom byte v centre mesta. Je to príjemné bývanie.
Kde trávite voľný čas?
Keď máme viac voľna, ideme do hôr. A čo sa mňa týka, som dosť domased. Ale chystám sa tráviť venovať nejaký voľného času aerobiku, o čom však zatiaľ iba hovorím. Najradšej si doma vyložím nohy, zapnem televíziu a čítam si pri nej. Rada však aj pozerám - kriminálky, mám rada napätie.
Kde ho podľa vás trávi váš partner?
Môj manžel má tak málo voľného času, že ho trávi veľmi zmysluplne. Väčšinou je v divadle a zabáva sa učením mladých ľudí, čo tvrdí, že ho inšpiruje a prekvapuje.
Obľúbená reštaurácia, kaviareň?
S manželom spolu do kaviarní veľmi nechodíme. Mám veľmi dobrú priateľku zo školy, je to psychologička Alenka Matieková. Po svojom pracovnom čase so mnou stále rieši nejaký problém a ja ju uplácam pohárom vínka alebo kávou. Je to veľmi príjemné a kaviarne striedame, aj keď je dosť ťažké nájsť príjemné a nerušené prostredie.
Na čo najradšej míňate peniaze?
Ako správna baba na šaty. Mám veľmi rada topánky, ale už si nemôžem dovoliť také, aké sa mi páčia, lebo v takých už nevládzem chodiť. Rada míňam peniaze na knihy, v ktorých výbere sa na mňa Emil spoľahne.
A váš partner?
Emil je dosť veľkorysý. Napríklad mám synovcov, ktorí nosia nadmerné veľkosti, a Emil toleruje moje sponzorovanie ich oblečenia. Niektorému mužovi by to možno vadilo. A mám rada šperky, nie prehnane, ale páčia sa mi. Keď som však bola v istom ohrození, nechcela som si už nič podobné kupovať, že to nevyužijem, a vtedy mi na Vianoce Emil daroval nádherný náramok so slovami, že to je pre šťastie. Bolo.
Na ktorý výlet s partnerom najradšej spomínate?
Ešte sme boli slobodní, Emil bol novopečený šofér a išli sme na novom Fiate do Bulharska. To bola šialená cesta! Otecko mu zavesil kľúče na retiazku, aby ich nestratil. Pravdaže sme ich stratili, Emilovi sa stále zdalo, že niekde hrkajú, ale ja som ho presviedčala, že mu to od neurózy zvoní v ušiach. Nakoniec to boli naozaj kľúče, ktoré sa mu dostali do futra nohavíc.
Z čoho ste sa spolu naposledy tešili?
Z Vianoc, ktoré zvykneme tráviť v Tatrách. Je to tam veľmi príjemné, bezpracné, nikdy preto nedôjde medzi nami nepraktickými ku konfliktu, je tam veľa snehu...
Počuli ste o svojom partnerovi nejakú klebetu - a čo vy na to?
Veľa som ich počula. Neviem, on vie, čo je klebeta a čo nie.
Herečka Viera Richterová tvorí s manželom pár, ktorý si neraz zahral manželov aj na javisku či na plátne. Naposledy ich takto mohli televízni diváci vidieť v inscenácii z pera Donalda Churchilla Okamih pravdy, ktorého autorom scenára, režisérom aj protagonistom bol práve muž Viery Richterovej Emil Horváth ml. Na javisku sa Viera Richterová predstavuje napríklad v hre Dvanásť stoličiek na Novej scéne. S manželom majú jedného syna, ktorý však nejde v ich hereckých šľapajách - je literárny kritik, pôsobí v Slovenskej akadémii vied.
Autor: Kata Račková / Foto: Desana Dudášová
