Vďaka veľkej pozornosti médií sa s Mirom akoby lúčili ľudia na celom svete. Najpozornejší diváci boli určite na tichomorskom ostrove Fidži, odkiaľ bol na zánik najlepší výhľad, a v Rusku. Skupina vedcov, kozmonautov, kameramanov a platiacich nadšencov pozorovala záverečné okamihy vesmírneho kolosu z dvoch lietadiel a udalosť si aj filmovala. Ďalší si tieto chvíle vychutnali na plážach medzi palmami.
Iné to bolo v uliciach Moskvy. Väčšina jej obyvateľov tvrdila, že koniec Miru sa ich dotkol. „Je mi to naozaj ľúto. Bola to jedna epocha, ktorá sa práve skončila,“ povedala dvadsaťdeväťročná Nadežda. „Keď Mir vypustili, chodila som do školy. Teraz mám sedemročnú dcéru a je z nej školáčka.“
Sergej, 42-ročný inžinier, ruskej kozmonautike už teraz príliš nedôveruje. Neverí ani projektu s Američanmi na vesmírnej stanici ISS. „Vzdávame sa jednej pozície za druhou. A na projekt ISS nemáme dosť peňazí, takže Američania nás môžu odkopnúť, kedy len chcú,“ povedal znechutene Sergej.
Ohlasy z Fidži napovedali, že ľudia pozorovanie horiacich trosiek brali skôr ako veľkolepú šou. „Bola to skúsenosť, ktorá sa naskytne raz za život,“ opisoval situáciu fotograf Mark Barker. „Videli sme päť alebo šesť kusov úlomkov, za ktorými sa ťahal oblak dymu. Trvalo to asi 10 až 15 sekúnd. O niečo neskôr k nám doľahlo pár dunivých zvukov. Bolo to nad našimi hlavami.“
Pozorovanie uľahčil pomerne presný výpočet ruskej vesmírnej agentúry. „Bolo to veľmi jasné, oveľa jasnejšie než obvykle, keď letí lietadlo. Pohybovalo sa to veľmi vysokou rýchlosťou,“ povedal o úlomkoch Rajendra Prasad, riaditeľ meteorologickej stanice v Nadi.
Samozrejme, že najväčšie napätie bolo v riadiacom Stredisku na riadenie kozmických letov. Po úspešnom zvládnutí operácie nadišiel pre špičkových odborníkov konečne čas oddychu. „Je to pocit veľkej úľavy. Teraz je čas dať si pohárik,“ odfúkol si spokojne Michail Pronin.
(mch, reuters)
