Etela Farkašová. FOTO PRE SME - JURAJ ŠUŠOL |
"Neviem si vymýšľať. A neodvažovala by som sa písať o niečom, čo nepoznám a nemám zažité. Potrebujem sa prizrieť pod vlastnú kožu a cez ňu potom nazrieť aj pod kožu iných," hovorí o svojej literárnej tvorbe spisovateľka a filozofka ETELA FARKAŠOVÁ. Práve jej vychádza nová kniha Stalo sa, v ktorej opisuje komplikovaný a bolestný proces umierania vlastnej matky, ale zároveň aj jej život.
"Bolo to ťažké obdobie, no oveľa intenzívnejšie som prežívala našu vzájomnú blízkosť. Cítila som potrebu vypísať sa z istých pocitov sprevádzajúcich podobné udalosti, nech to znie akokoľvek pateticky. Niektoré veci pokladá človek za prirodzené, berie ich za samozrejmé a potom sa stane čosi a vy si konečne uvedomíte, že nič nie je samozrejmé." Priznáva, že svojím písaním sa akoby snažila odvrátiť nevyhnutné. "Tými záznamami som sa usilovala zadržať čas a aj to, čo s ním malo odísť, zachovať ju pri živote. A potom neskôr si ju aspoň pripomínať."
Farkašovej knižky sú charakteristické silným príklonom k úvahe. Klasicky príbeh by ste v nich hľadali márne. "Som unavená záľahami vykonštruovaných príbehov. Príbeh pokladám len za prostriedok. Sama som sa ním akosi zasýtila. Možno je v tom aj kus pohodlnosti," vysvetľuje. Pre mnohých čitateľov môže byť preto náročnejšie ponoriť sa do jej kníh. "A možno je to iba v tom, že som autorka s nedostatočne vyvinutou fantáziou. Zbytočne by som prahla po príbehu."
Nebojí sa, že by si k nej pre to čitatelia nenašli cestu. Predajnosť kníh totiž nepovažuje za priveľmi dôležitý ukazovateľ. "Som vyložene antikomerčný typ a urobiť ústupok, aby kniha bola čitateľnejšia alebo aby sa lepšie predávala za cenu, že pri jej písaní popriem to, čo pokladám za významné - to neprichádza do úvahy." Neznamená to však, že by si svojich čitateľov nevážila. "Do istej miery píšem pre seba tak, aby som z písania mala čo najväčší pocit uspokojenia. Nechcem však, aby to vyznelo tak, akoby mi nezáležalo na čitateľovi. Nikdy nie som voči ich reakciám ľahostajná. Najviac ma poteší, ak mi niekto povie, že mu môj text pomohol v prežívaní."
Farkašová často opisuje vzťah matky a dcéry v hraničných situáciách. "Nemám rada rozlišovanie na výnimočné chvíle a tie obyčajné. Človek spravidla nevie, či to, čo práve prežíva, patrí do každodennosti, alebo je to už výnimočná chvíľa. To sa môže ukázať až po istom odstupe." Priznáva však, že pri hľadaní témy je pre ňu zaujímavejšia prítomnosť toho "výnimočného" v koncentrovanejšej podobe. "Neznamená to však, že to sú situácie, ktoré nie sú bežné vo všednom prežívaní."
V jej tvorbe silne rezonuje autobiografickosť. Reakcia najbližšej rodiny na jej tvorbu je preto kolísavá. "Rodina je tolerantná. Ale je pravda, že nie vždy je im po chuti, ak sa niekto usiluje identifikovať moje postavy s nimi. Občas mi zazlievajú, ako vraví dcéra, 'literárne vykrádanie životov'. V skutočnosti moje texty nehovoria o mojej rodine. Veľkou výnimkou je práve Stalo sa," priznáva.
Etela Farkašová akoby sedela na dvoch stoličkách. Profesijne sa venuje filozofii a pritom je známa aj ako etablovaná spisovateľka. "Nechápem tieto dva druhy činnosti ako navzájom sa vylučujúce. V mnohom sú príbuzné. Skôr sa navzájom dopĺňajú a inšpirujú. Spolunažívanie filozofie a literatúry v človeku, ale aj v textoch môže byť napokon veľmi zaujímavé."
FOTO |